DJ Spinhandz: Hip-hop znamená urobiť z ničoho niečo

12. júl 2023
Rozhovory | Trnavský Jazzyk

Zdieľať

„Najprv vznikol dídžej, až potom raper,“ vysvetľuje Lukáš Haas, známy ako DJ Spinhandz, v jednej z odpovedí, ktoré ma naozaj prekvapili.

Má zmapovanú nielen históriu hip-hopu, ale aj súčasných tvorcov a zmeny, ktoré priniesla digitalizácia. Dlhoročné pôsobenie v branži ho utvrdilo v názore, že kvalitný dídžej nie je druhoradý – má byť kurátorom dobrej muziky.

Ste na scéne viac ako 20 rokov. Kde neustále čerpáte inšpiráciu? Je to aj z iných hudobných žánrov?

Najradšej mám hudbu afroameričanov, momentálne sa napríklad inšpirujem starým discom. Je prirodzené počúvať aj iné hudobné žánre. Hip-hop predsa vznikol kombináciou už existujúcich elementov, a to nielen v hudbe, ale aj v tanci či móde.

kopia-suboru-image6487327-1.jpg Lukáš Haas alias DJ Spinhandz je na hudobnej scéne vyše 20 rokov, Foto: súkromný archív

Ako?

V roku 2019 som bol s kamošmi v New Yorku, kde sme mali možnosť stretnúť sa s Grandmastrom Cazom - veľkou osobnosťou a autoritou v hip-hope. Opýtal sa nás, čo je to ten hip-hop. Všetci sme začali menovať elementy ako breakdance, grafity alebo dídžejing. On sa uznanlivo pousmial, zdvihol prst a povedal: „Hip-hop je urobiť z ničoho niečo.“ A v tejto vete sa skrýva všetko.

Táto hudba vznikla vypožičaním si pasáží z iných žánrov - samplovaním. Nemali hudobné nástroje ani vzdelanie, riadili sa uchom. Móda zasa skombinovala športové oblečenie s rôznymi doplnkami aj zo second-handu. Breakdance má v sebe elementy kung-fu. V 70-tych rokoch boli totiž populárne filmy štúdia ShawBros a bitky pouličných gangov z New Yorku sa transformovali do battlov v tanci.

Zdalo by sa, že hip-hop nemá veľa spoločného napríklad s rockom, no spomeňme si na skladbu This Way od Aerosmith a RUN - D.M.C, ktorú môžeme označiť ako prvé spojenie týchto žánrov. Hip-hop nazvali hip-hopom až médiá, keď potrebovali pomenovať novú subkultúru. Okrem toho sa inšpirujem aj sociálnymi sieťami, kde umelci predvádzajú, čo dokážu. Je to príjemné osvieženie.

V rozhovore zo série Ja som Hip-hop od RedBullu hovoríte, že keď ste hrali počas súťaže reperov, kde sa vtedy objavil ešte neznámy Strapo, hneď vás zaujal svojim osobitým prejavom a oslovili ste ho. Čím ste podľa vás zaujali vy jeho, že sa medzi vami rozvinula úspešná spolupráca, ktorá trvá doteraz?

V tom čase som už mal za sebou kus práce v slovenskom hip-hope a ako dídžej vypracované meno. Pravdepodobne mu bolo sympatické, že ho starý vlk pozval do spolupráce.

Tvoríte hudbu nielen pre Strapa a so Strapom, ale pracujete aj na iných projektoch. Ako si priebeh tvorby dídžeja máme prakticky predstaviť?

Práca v štúdiu je rozdielna než na pódiu. V štúdiu so Strapom som skôr výkonným producentom, na pódiu s ním sú mojím „trademarkom” dva gramofóny a mixpult. Ak si so Strapom myslíme, že do tracku sa hodia napríklad rytmicky nastrihané hlášky z filmov, ktoré by ho osviežili, zapínam gramofóny, nahrajú sa a editujú. Keď som napríklad robil scratche na album Ľuba Burgra, dali sme si session v štúdiu. Púšťal mi svoje treky a ja som pocitovo improvizoval spoza pultu. Skupina Modré Hory zasa mala zaujímavú víziu, keď sme do treku S5 do dní mali spolu s dídžejom 3ckom (Trickom) vyskrečovať hlášku „Just to Get a Rep”.

Ide o nejaký hlbší odkaz, ktorý komunita identifikuje?

Áno, je to výňatok z textu americkej rapovej skupiny GangStarr, ktorá sa skladala z rapera menom Guru a DJ Premiera, ktorý robil hudbu. Lyrik z Modrých Hôr túto vetu v texte spomína ako odkaz na dobu, keď bol ako mladý chalan zažratý do počúvania rapu na Slovensku Pesnička Just to Get a Rep od GangStarr bola v 90-tych rokoch undergroundový hit. Americký rap, ktorý sme počúvali vďaka satelitom a MTV, sa v tej dobe na Slovensku vo forme CD, kazety alebo platne takmer nedal zohnať. Preto Lyrik dáva najavo, že už vtedy mal vyberaný vkus a konexie. Predpokladá, že touto vetou oživí spomienky v každom, kto u nás zažil éru fanúšikov rapu v 90-tych rokoch. V scratchovaní hlášky sa s 3ckom striedame. On scratchuje vetu „Just to Get a Rep” zo songu GangStarr, kde ju rapuje Guru, a teda sa ozve jeho hlas. Ja som vyskrečoval pasáž, kde ju spomína Lyrik. Pôsobí to ako viacvrstvový dialóg - medzi dvoma dídžejmi, medzi dídžejmi a kapelou, a taktiež ako dialóg medzi súčasnosťou a minulosťou.

Netradičné prvky, v tomto prípade filmové repliky, ste použili aj v albume Kačica s hlavou tigra. Aký to má význam?

Tento mixtape sme vytvorili spolu s Viktorom Tverdochlibovom a.k.a. Karaoke Tundrom a bolo to veľmi zaujímavé obdobie. Dokonca sme v roku 2020 urobili aj pokračovanie s názvom Leguán s hlavou opice a BiggBoss z Prahy ho vydali na vinyle. V prípade filmových hlášok ide o wordcuts - teda skladanie slov. Hľadám kontexty a významovo dopĺňam výpoveď rapera, baví ma používať netradičné prvky, ktoré nie sú typicky hudobné. Tie sa navyše ďalej dajú rytmicky scratchovať, čo sa na koncertoch snažím robiť naživo.

Tvoríte viac doma alebo v štúdiu?

Kedysi som tvoril vo svojej izbe. Dnes sme tím, ktorý sa spolu stretáva v štúdiu a dopĺňa sa. Niekedy plním úlohu výkonného producenta. Keď Strapo niečo zarepuje, ja sa mu snažím poradiť, napríklad v prípade, že sa mu vo veršoch opakujú slová. Následne je na ňom, či text poupraví, alebo nie.

Počas vašej kariéry ste počuli veľké množstvo dídžejov. Podľa čoho spoznáme tých kvalitných?

Záleží na tom, čo od nich subjektívne očakávate. Pre ľudí, ktorí sa radi bavia na diskotékach, je dobrý dídžej ten, kto hrá samé tanečné pecky. Fajnšmekri zasa ocenia, ak sa dídžej dokáže odlíšiť od svojich kolegov. Mám rád, keď ma set dokáže prekvapiť. Keď objavujem niečo nové, set je dobre namiešaný, obsahuje vtipné momenty, prinúti ma premýšľať, je v ňom príbeh. Dídžej by mal byť kurátorom zaujímavej muziky, ku ktorej sa bežný fanúšik dnes len tak ľahko nedostane,.

Potrebujete mať aj fyzickú kondíciu? Pri hraní sa hýbete, neustále zapájate ruky, hráte dlhé koncerty.

Keďže používam gramofón, som rád, že dnes už máme digitálny systém, ktorý umožňuje skladby z počítača premietnuť priamo do mixpultu. Nemusím teda nosiť debny plné platní a môžem pracovať s oveľa väčším množstvom rôznej hudby naraz. Na druhej strane vinyl ako artefakt, ktorý prekonal svoju dobu, má jedinečné kúzlo. Veľmi oceňujem večery, kedy sa dídžeji dohodnú, že budú hrať iba z vinylov. Musia popremýšlať, čo zo svojej zbierky prinesú. Každý kus položený na gramofón skrýva príbeh o tom, ako ho majiteľ získal. Podstatnejší než fyzická kondícia je ale jemnocit v rukách najmä pri scratchovaní. Vyžaduje si to pravidelný tréning podobne ako pri hre na akýkoľvek hudobný nástroj.

Trénujete od mladého veku. Kedysi ste sa zúčastňovali a aj viackrát vyhrali rôzne súťaže dídžejov. Dnes ste sám rozhodcom. Ako hodnotíte úroveň mladých tvorcov?

Rozhodoval som len párkrát. Sledujem najmä svetové súťaže. Bohužiaľ, na Slovensku nemáme vysokú úroveň a keď sa objaví niekto kvalitný, zväčša ho už poznáme z našej komunity. Ak chceme kvalitnú súťaž, musíme si ju pripraviť sami. Na súťažiach organizovaných súkromnými spoločnosťami, ktoré predstavujú novú diskotékovú techniku, sa paradoxne zúčastňujú technicky menej zdatní dídžeji. Záujem o technický dídžejing zo strany publika však klesá aj na svetovej úrovni. Podujatie DMC, majstrovstvá sveta dídžejov, kedysi vypredávalo štadióny. Už to tak nie je.

Prečo opadli vášne publika? Je k tomu nejaké vysvetlenie?

Mám hypotézu. Z turntablismu sa postupne stala úzka disciplína, ktorá sa svojou náročnosťou oddelila od väčšiny. V minulostií vyšlo niekoľko vinylov za rok, všetci ich poznali a keď ich turntablisti na súťaži používali, publikum hneď zachytilo, kde a ako dídžej naživo mení nahrávku. Potom to dokázalo aj oceniť. Dnes sú scratchovacie techniky také zložité, že človek, ktorý sa im nevenuje, im pravdepodobne neporozumie. Turntablisti sa uzavreli do vlastného sveta a vytvorili si špecifický jazyk - niečo ako jazz. V istom zmysle to môžeme považovať za prirodzenú reakciu na dlhodobú situáciu na hudobnej scéne. Raperi sa úplne odcudzili, z hudby majú dojnú kravu. Vytvorili sa dva extrémy - jeden nadbieha mainstreamovému nekritickému publiku, druhý sa uzatvára do seba v zložitosti. Minule kolega Branči Kováč, známy ako raper Vec, spomenul, že ak by vyrastal dnes, rap a hip-hop by ho neoslovili. Súhlasím. Mnoho áčkových raperov oslavuje totálny konzum. Ten tak veľmi presakuje do spoločnosti, že to nemôže byť cool pre dnešných mladých.

Kópia súboru image_6487327.jpg Aj napriek výdobytkom modernej doby oceňuje oldschoolové hranie z vinylov, Foto: súkromný archív

Práve sledovanie DMC na nahrávke od kamaráta v čase, kedy ste vykonávali civilnú službu v obchode s hudobnými pomôckami, vás priviedlo k dídžejingu. Do hip-hopovej komunity ste sa dostali aj cez tvorbu grafitov a breakdance. Ten uvidíme na najbližšej letnej olympiáde v roku 2024. Budete pozerať?

Určite budem.

Je to teda šport alebo umenie?

A čo karate, krasokorčuľovanie alebo spoločenský tanec – šport alebo umenie? Ide o filozofickú otázku, podľa mňa je to prepojené. Podobná diskusia sa viedla aj okolo skejtbordingu, ktorý už do olympijského programu zaradili. Aj v tomto prípade sa ľudia delili na tých, ktorí sa cítili dotknutí za akési narúšanie ich subkultúry a na ostatných, ktorí sa tešili, že sa najlepší z nich dostanú na olympiádu a skejtbording do povedomia spoločnosti. Breakdancovej legende Crazy Legsovi, ktorý vystupoval aj vo filmoch ako Flashdance, Wild Style či Beat Street, sa tento krok páči. Hovorí o oslave histórie breakdancu, ktorá ho priviedla až na olympiádu. Časť publika to však bude vnímať iba ako šport, a to je smutné. Každopádne to komunite môže skôr pomôcť, hoci veľmi dobre rozumiem komerčným motiváciam zaradiť ho na olympiádu na úkor menej sledovaných športov.

Vyzerá to teda ako príklad otvárania sa komunít a subkultúr širšej verejnosti.

Áno. Keď som bol tínedžer, jednotlivé komunity boli oveľa viac uzavreté. Buď si počúval depeche, alebo metal. Z nás hip-hoperov si uťahovali. Dnes sa to vďaka digitálnej dostupnosti mieša, všetci počúvajú všetko, a to nie je zlé.

So Strapom sám tvoríte hudbu aj pre tínedžerov. O súčasnej mládeži hovoríte, že sa na koncertoch správa rovnako ako vaša generácia v ich veku. Rozdiel ale je, že chcú mať všetko hneď. Na čom to pozorujete?

Každá mladá generácia chce „nakopať zadky svojim rodičom“, rebeluje. Moja generácia ale fungovala na „výmennom obchode" - kamoš, ktorý sa dostal k informáciám, ostatným kamošom skopíroval hudbu alebo xeroxoval články. Osobné vzťahy a diskusie boli nevyhnutné. Ak si sa k niečomu dostal, bolo to pre teba také vzácne, že si zvažoval, či to vôbec posunieš ďalej. Na to, aby si známemu požičal napríklad platňu, musel preukázať svoj záujem. Ten sa rovnal hĺbke vedomostí o hudbe, v našom prípade o hip-hope. Vytvorila sa subkultúra so svojou vlastnou reguláciou a lojalitou. Ak si niečomu venoval čas a úsilie, pristupoval si k tomu inak. Dnes sú informácie dostupné niekoľkými klikmi. Všetko sa zrýchľuje.

Spino na koncerte so Strapom_ Zdroj_ archív respondenta.jpg So Strapom ho spája tvorivá minulosť, v súčasnosti si každý buduje "to svoje", Foto: súkromný archív

Tvrdíte, že mladým tvorcom zároveň chýba kreativita. Produkuje sa veľa hudby, ktorá má kratšiu trvácnosť.

Pretlak tvorcov je paradoxný následok jednej skvelej veci. Ak chceli kapely alebo interpreti v minulosti niečo nahrať, museli navštíviť veľké a drahé štúdia. Kto sa do nich dostane, zväčša vyberal producent. Na jednej strane bolo vďaka tomu zabezpečené isté kvalitatívne sito, no na strane druhej každý nedostal šancu prejaviť sa. Dnes ju vďaka dostupnej technike majú všetci, no do éteru sa dostane veľa balastu. Potom je náročné zorientovať sa na hudobnej scéne a vybrať si to dobré.

Ostanem pri mladej generácii – máte malého syna. Kedy mu začnete púšťať pesničky vytvorené so Strapom? Narážam na to, že v repe, ktorý počúvajú prevažne tínedžeri, sa často vyskytujú vulgarizmy a hrubé slová.

Už som mu púšťal pasáže, kde sa nenadáva. S tým často bojujem. Odmietol som účinkovať v klipe k skladbe Choďte všetci do pi*e, aj keď z toho bol nakoniec hit. Refrén sa mi vtedy, možno z pozície čerstvého otca, zdalo za hranicou. Na druhej strane hip-hop pochádza z ulice a nadávky sú jej prirodzenou súčasťou. Ak chceme autenticitu, nemôžeme sa tváriť, že je to slovenský dabing, v ktorom postavy hovoria „do zadku”. Nakoniec aj Kontrafakt postavil svoj úspech na nadávkach, ktoré boli dovtedy u nás tabu.

Máte na túto otázku so Strapom rozdielny pohľad?

V niektorých prípadoch áno a je to prirodzené. Je medzi nami totiž 10-ročný vekový rozdiel. Aj ja mám ale pocit, že ak nadávka vystihuje situáciu, raper ju musí použiť. Stále však vnímam fakt, že hudba formuje mladú generáciu, a preto k nej treba pristupovať zodpovedne.

Tvrdíte, že ste tvorivý tím, rovnocenní partneri. Bežný konzument hudby však často považuje dídžeja za druhoradého po interprétovi. Čo za to môže?

Najprv vznikol dídžej, potom raper. Pôvodom Jamajčan Kool Herc, ktorého rodičia sa prisťahovali do USA, začal organizovať párty v newyorskom Bronxe. Jednu pripravil aj pre svoju mladšiu sestru na konci leta 1973. Zúčastnili sa na nej tvorcovia grafitov a breakdanceri. Preto to viacerí odborníci považujú za štart hip-hopovej kultúry. Dídžeji teda hrali a ich pomocníci burcovali dav, aby napríklad tlieskali či dali ruky nad hlavu. Títo takzvaní MCs (Masters of Ceremony) do vystúpení postupne pridávali svoje príbehy a stali sa z nich raperi. Keď sa hudba začala nahrávať na nosiče, poslucháčov príbehy zaujímali, dokázali sa s nimi stotožniť a rola repera vystúpila do popredia. Presne tak, ako je to v prípade frontmanov hudobných kapiel. Gitaristi či bubeníci im kryjú chrbát.

Nesúvisí to aj s faktom, že nemáme základné znalosti o hudbe a umení? Vy opisujete, že ste sa na základnej škole naučili noty a dokonca aj prstoklad. Dnes hudobnú či výtvarnú výchovu vnímame skôr ako druhoradý predmet.

Tieto predmety majú veľký podiel pri rozvíjaní jemnocitu u mladého človeka. Myslím si, že podobne ako pri ostatných predmetoch, je to lotéria. Záleží na osobnosti učiteľa. Dokáže zrozumiteľným spôsobom vysvetliť učivo a pritiahnuť žiaka, alebo v ňom vytvorí traumu z predmetu? Žasnem, koľko pedagógov dnes verí hoaxom. Možno sa zdá, že to nesúvisí, ja tam však vidím prepojenie v otázke zdravého úsudku. Informácie o hip-hope som ale postrehol v televízii. Už na základnej škole, ešte počas komunizmu, som s rodičmi a bratom sledoval reláciu Možná přijde i kouzelník, kde Jirka Korn tancoval breakdance. Vždy mal nos na cool veci a nejako ho prepašoval medzi súdruhov. Po revolúcii prišiel kanál MTV, ktorý priniesol nielen samotnú rapovú hudbu, ale aj reláciu Yo!MTV Raps, ktorá o hip-hope vzdelávala. Vtipné je, že v 90-tych rokoch si mnohí slovenskí interpreti naopak robili z rapu srandu. HEX-áci dokonca priamo v rádiu. Akoby rýchle a rytmické zadeľovanie slov do beatu bolo jednoduché a menej umelecké než spev. Ako keby si neuvedomovali silu frázovania. Dnes sa všetci tvária, že to odjakživa chápali a nadväzujú spolupráce s rapermi.

V rozhovore spred dvoch rokov pre portál Mestského kultúrneho strediska Zaži v Trnave hovoríte: „Mám trochu obavu z oficiálnych kultúrnych centier. Ako tínedžer som chodieval do Káčka, ktoré suplovalo úlohu kultúry pre mladých. Bola to takzvaná alternatívna mládež, kde sa schádzali mnohí schopní Trnavčania. Paradoxne aj Káčko muselo ustúpiť takémuto centru. Kultúra ustupuje kultúre.” Mizne z Trnavy alternatívna scéna?

Naopak mám pocit, že počas pandémie sa mladí začali vracať do subkultúr. Pred koronakrízou sme ich vnímali ako komerčných a mainstreamových, možno povrchných. Zdá sa, že obdobie, kedy najviac potrebovali byť s priateľmi a rebelovať proti rodičom, no museli s nimi ostať doma, ich priviedlo k bilancovaniu o prioritách a hodnotách. Mnohým z nich už nestačí iba plytká zábava, ale hľadajú hĺbku, ktorú objavujú práve v komunitách a subkultúrach.

Čo si vlastne dnes máme pod alternatívnou scénou predstaviť? Nie je všetko, čo sa dostane do širšieho povedomia ľudí automaticky mainstream či komercia?

To je údel úspechu. Nedávno som čítal knihu, ktorú napísal Dave Grohl, byvalý bubeník Nirvany a frontman skupiny Foo Fighters. Vysvetľuje, že aj on chcel tvoriť undergroundovú hudbu a keď prvýkrát vystúpil pred obrovským štadiónom, mal zvláštny pocit. Videl tam typy ľudí, ktorí ho v škole šikanovali, a teraz počúvajú jeho hudbu. Uvedomil si však, že s tým nič nemôže urobiť.

So Strapom ste dva roky nekoncertovali. Súvisí to ešte s pandemickou pauzou?

Obaja sme aktuálne pracovne vyťažení v iných projektoch. Strapo sa naplno venuje réžii dabingu. Filmy boli odjakživa jeho veľkou vášňou a dá sa povedať, že ozdravuje slovenský dabing. V tejto misii je veľmi úspešný. Ja som sa zasa počas lockdownu vrátil k začiatkom a začal sa učiť scratche prostredníctvom odlišnej techniky uchopenia crossfaderu, ktorá mi umožnila tvoriť nové veci. Tiež som sa zdokonalil v technikách beat-jugglingu. Sú to moje malé výhry.

MHA09674.jpg V súčasnosti Lukáš hudobne pôsobí aj v Divadle Jána Palárika v Trnave, Foto: Mrtin Hesko

PROFIL

DJ Spinhandz

Lukáš Haas

Na hudobnej scéne sa pohybuje už viac ako dve dekády a približne 15 rokov je dvorným dídžejom rapera Strapa. Skúsený turntablista, zberateľ platní a v neposlednom rade aj edukátor a entuziasta má vo svojom žánri skúsenosti z mnohých veľkých koncertov a festivalov. Okrem toho spolupracoval s rôznymi kvalitnými muzikantmi, ako napríklad Ľubo Burger či skupina Modré hory. V súčasnosti navyše hudobne pôsobí aj v Divadle Jána Palárika v Trnave.

MALÝ SLOVNÍK DÍDŽEJA

Beatjuggling

V preklade žonglovanie s beatmi je manipulácia s dvoma platňami striedavo - raz jedna raz druhá. To umožňuje dídžejovi vytvárať nové rytmy a slučky. Ide o živé remixovanie. Z hip-hopového tracku sa dá naživo vyrobiť napríklad swingová rytmika. Je to špecifická disciplína, v ktorej sa konajú aj majstrovstvá sveta.

Battle

Podujatie, kde dídžeji, raperi či tanečníci súťažia proti sebe, pričom ide zväčša o súťaže spojené s hip-hopovou kultúrou.

Crossfader

V preklade krížový ovládač je prvok na mixážnom pulte, ktorý umožňuje, aby sa jeden zdroj zvuku stlmil. Crossfader je v podstate prepínač, ktorý dovoľuje dídžejovi spúšťať alebo prepínať rýchlejšie medzi dvoma zdrojmi zvuku.

Sample

Akýkoľvek kúsok hudby použitý na vytvorenie novej hudby. Často ide napríklad o zvuk basového bubna, basy, klavíra a podobne. Hudobné samplovanie je proces, pri ktorom dídžej použije časť existujúcej skladby v novom kontexte.

Scratchovanie

Dídžejská hip-hopová technika, pri ktorej platňou pohybuje tam a späť v istom rytme, čo vydá zvuk a doplní track. Je to ten typický pohyb ruky, ktorý si pri slove „dídžej“ väčšinou predstavíme.

Set

Výber skladieb, ktoré hrá DJ počas vystúpenia.

Track

Stopa zvuku, s ktorou dídžej pracuje. Môže označovať aj celú pesničku.

Turntablism

Umenie manipulácie so zvukmi a vytvárania novej hudby, zvukových efektov, mixov a iných kreatívnych zvukov a beatov, zvyčajne pomocou dvoch alebo viacerých gramofónov a DJ mixpultu s crossfaderom.

Vinyl

Slangové označenie vinylovej gramofónovej platne, ktorá má funkciu hudobného nosiča.

Šimona Tomková

Fotogaléria článku

Ďalšie články

Copyright (c) 2021 Zaži v Trnave – Mestské kultúrne stredisko. Všetky práva vyhradené. Webdizajn od Malina Studio.

Cookies pre kultura.trnava.sk

Pre správnu funkčnosť stránky, používame iba nevyhnutné cookies súbory.

Taktiež používame dodatočné súbory cookies ( zlepšujú napr. funkčnosť stránky, YouTube videí, zdielanie postov...), akceptovaním súhlasíte s ich používaním.

Viac informácií.