DJ Spinhandz: Od základu som prekopal svoje scratchovacie schopnosti

29. júl 2021
Rozhovory

Zdieľať

Lukáš Haas alias Dj Spinhandz je na hudobnej scéne už dve dekády. V česko-slovenských "battloch" technického dídžejingu veľa krát stál na stupni víťazov. 13 rokov koncertuje so Strapom. K jazzu má aj napriek hip-hopovej DNA blízko. Prezradil, vďaka čomu si nedávno zlepšil svoju scratch techniku a prečo svoj umelecký vývoj vyhodnotil ako kruh.

Búrka si včera večer prebrala hudobné sólo do vlastných rúk. Aj keď si na pódiu nakoniec nevystúpil, mala príprava na Jazzyk nejakú pridanú hodnotu?

Jasné. Každá príprava je príprava a človek si tú vloženú energiu niekedy vyzdvihne. Raz sa vráti. Pripomenul som si množstvo hip-hopových trackov, ktoré majú v sebe zaujímavé jazzové sample, na ktoré som možno aj zabudol. Tie dídžejské sety na konci dňa počas Jazzyku vítam, pretože je to zaujímavá forma prezentácia hudby, či už formou selekcie dídžeja alebo zaujímavého mixovania. Určite si dnes choďte pozrieť DJ Pufaza.

Ako silno si s jazzom v spojení?

Keďže som sa vždy zaujímal o hip- hopovú kultúru, kde mnohí beatmakeri a producenti využívajú na samplovanie aj jazz, nie je mi vôbec cudzí. Používanie gramofónu ako hudobného nástroja - scratchovanie, je vlastne tiež taká jazzová improvizácia. Vo svete je bežné, že jazzové zoskupenia mávajú okrem tradičných hudobných nástrojov aj turntablistu na gramofóne. Všetci musia dodržiavať hudobné zákonitosti.

Tvoj príbeh sa začal doma točením sa na hlave na linoleu v detskej izbe, potom prišlo graffiti, hudba, prvé sample. Ako vnímaš súčasnú mládež? Nemiznú z ulíc decká, ktoré sa neboja experimentovať v tvorbe?

U mňa sa to celé začalo cez tanec. Pohltil ma b-boying, alebo spomeniem mediálne známejší pojem - breakdance. Čo sa týka tanca poslednú stopu som stratil u Marowa. Ten bol ako maly chlapec breakdancer. Teraz je profík, môžete ho poznat aj cez Pastels. Trnavskú graffiti scénu sledujem vďaka protihlukovej stene oproti Obchodnej Akadémii, vždy ma poteší ak sa tam objaví niečo nové a ak je tam cítiť hierarchiu a rešpekt, že “toy nekrosne skillera”.   Vo všeobecnosti pozorujem, že sa vytráca kreativita u mladých. Produkuje sa veľa hudby, ktorá má kratšiu trvácnosť, svet, ktorý decká žijú, je rýchly, viac predžutý, veľa vecí je navzájom rovnakých, asi ako Vifonka - niekto by ale samozrejme namietal, že veď ale tá vifonka je bravčová, zeleninová, slepačia, alebo krevetová... Možno je to generačný problém, keď si starci ešte pamätajú chute…

Spino doma.jpg

Keď porovnáš kultúru v Trnave z detstva a teenage obdobia, kde vidíš zmenu? Čo ťa teší a kde si trochu kritický?

Pamätám si ešte pár rokov dozadu večerné centrum Trnavy ako mesto duchov. Tak to bolo dlhe roky nastavené. Ľudia z mesta to v posledných rokoch poňali moderne a je cítiť rozdiel. Letný večer v centre Trnavy mi pripomína dovolenku: všade terasy a ľudia, atmosféra. Je tu život. V poslednom odbobí sa mi ale zdá, že to v centre na Štefánikovej po 22:00h akosi nenápadne tíchne. Je to také zvláštne. Trochu mám aj obavu z oficiálnych kultúrnych centier. Ja ako teenager som napríklad tiež chodieval do Káčka. "K" v tej dobe suplovalo úlohu kultúry pre mladých, bola to tzv. alternatívna mládež a dovolím si tvrdiť, že mnohí schopní Trnavčania sa tam vtedy schádzali. Paradoxne aj Káčko muselo ustúpiť takémuto centru. Kultúra ustupuje kultúre. Nechajme sa ale prekvapiť. Ak tam budú správni ľudia a dokážu pritiahnuť rôzny kolorit, môže to zaujímavo fungovať. Dobrým príkladom je Stanica Žilina-Zárečie.

Do čoho ide v súčastnosti najviac tvojej energie?

Do rodiny. Počas lockdownu som si uvedomil ešte intenzívnejšie, že rodina je to najviac, čo môžeš mať. S manželkou Zdenkou si už piaty rok užívame syna, ktorý vyžaduje mnoho pozornosti. Všetci na svete sme sa museli posledný rok zastaviť, popremýšlať o hodnotách, uskromniť sa. Taký nákup v potravinách bola v prvej vlne misiou! Čo je však super, počas lockdownu som prekopal svoje scratchovacie schopnosti. Od základu som zmenil scratch techniku, odstránil zlé návyky, čo mi umožnilo sa zase posunúť ďalej a implementovať newschoolove skreče.

Obdobie lockdownu bolo pre mnohých nečakanou introspektívou a bilanciou. Keď zhodnotíš svoju umeleckú cestu, ako ju vidíš - odkiaľ išla - kam?

Pred dvoma dekádami som začínal ako čistý nadšenec. Zavretý v izbe som krotil gramofóny, zbieral vinyly, čakal na príležitosť ukázať aspoň na lokálnej úrovni, čo viem. S trnavskými spolusúputníkmi Shakulom, Spankom, Diazom, Tučkom a.i. sme založili Burner Posse, robili sme hip-hop partys. Chodieval som aj na turntablism /djské/ súťaže, naberal skúsenosti, niečo povyhrával. Spolupracoval som s ukrajinským producentom Karaoke Tundrom, s ktorým sme vytvorili mixtejp "Kačica s hlavou tigra", ktorý sa stal kultovým. Karaoke prišiel žiť do Trnavy, zostavili sme kombo beatmaker - turntablista, začali nás volať hrávať na rôzne umelecké akcie a vernisáže. V 2006 som sa zoznámil s raperom Strapom a vydali Strapovu prvotinu EP, zostavil som s ním koncertný koncept 1MC-1DJ a urobili mixtape. Spolu sme obiehali Česko-Slovensko. V 2012 vypálil s albumom 23 a koncertný kolotoč sa rozbehol ešte viac, Prišiel Strapov album Versuz, Poschod13, pravidelné koncerty a potom lockdown. Ako som spomínal, počas lockdownu som sa vrátil ku koreňom, k pilovaniu scratchov v izbe. Takže ak sa pýtaš, ako sa pozerám z nadhľadu na posun svojho umeleckého výkonu, tak je to kruh.

Na záver porovnávačka. Kde sa cítiš lepšie - ako party turntablista v podnikoch alebo ťa priťahuje skôr level koncertov s Karaokem či Strapom?

Turntablism definuje mentalitu - treba mať zručnosti a vediet ich aj využívať. Party djing, hoci to tak možno pôsobí, nie je iba o hitoch ale aj o dobre vystavanom sete, o príbehu, kedy zoberieš človeka na parkete na neprebádanú cestu a zrazu tancuje nielen preto, že si vie zarevať refrén, ale preto, ze cíti groove neznámej pesničky, ku ktorej by sa inak nikdy nedostal. S Karaokem som sa dostal do umeleckejšej a konceptuálnej sféry a so Strapom to je to už o fenoméne, kedy ideš s kožou na trh. Vytvorí sa pesnička alebo album, nacvičíte koncert, a treba to dať všetko stopercentne aj vtedy, keď vystúpite z auta dokrčení po 5 - hodinovej ceste, aj keď promotér nezabezpečil všetky náležitosti z dohodnutého techrideru.

Jana Pekárková

Fotogaléria článku

Ďalšie články

Copyright (c) 2021 Zaži v Trnave – Mestské kultúrne stredisko. Všetky práva vyhradené. Webdizajn od Malina Studio.