Virtualita versus realita
Žijeme v čase, keď obrazovky a displeje prenikli do momentov nášho každodenného života. Aj do vianočného. Z praxe školskej psychologičky môžem len potvrdiť, že deti, ktoré trávia príliš veľa času pred obrazovkami a displejmi, ťažšie zvládajú bežné situácie doma aj v škole. Majú slabšie sociálne zručnosti, schopnosť regulovať emócie, menšiu schopnosť sústrediť sa a zvládať stres, hovorí Monika Viskupič, školská psychologička na Gymnáziu J. Hollého v Trnave.
Pri četovaní majú (nielen) tínedžeri menej zábran
Na strednej škole sa formujú tie najpevnejšie priateľstvá, a ak sa interakcia tínedžerov odohráva skôr s obrazovkami než s rovesníkmi naživo, trpí budovanie vzťahov. Je totiž oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie žiť svoj život „akože”. Mnohí odborníci, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, tvrdia, že správanie človeka sa vo virtuálnom prostredí mení.
Cítime sa otvorenejší, máme menej zábran a ľahšie sa nám vyjadrujú pocity. Mladý človek si pochopiteľne väčšinou volí tú jednoduchšiu, pohodlnejšiu a v jeho perspektíve bezpečnejšiu cestu. Mladí ľudia sa cítia vo virtuálnom prostredí ako ryba vo vode a na vyjadrenie nálady im postačí jeden emotikon.
Prejsť plynulo do reality môže byť pre nich náročné. Preto povzbuďte tínedžerov v budovaní si priateľstiev, doprajte im čas stretávať sa s rovesníkmi aj po škole. Ak sa dá, vytvorte im doma zázemie a dovoľte im pozvať si kamošov domov. Radšej nech v detskej izbe hovoria o nesmrteľnosti chrústa, ako pozerať osamote do displejov.
Deťom tiež treba vysvetľovať, že zdieľaním každého momentu na sociálnych sieťach, si narúšajú intimitu a exkluzivitu momentu s kamarátmi, či s blízkymi. Keď sa sústredia viac na dokumentáciu okamihu než na jeho prežitie, stráca sa autentickosť a hlboké prepojenie. Dobrá správa je, že mozog detí sa vyvíja aj v dospelosti, čo znamená, že stále máme ako rodičia možnosť ovplyvniť ich zdravý vývin.
Monika Viskupič Školská psychologička na Gymnáziu J. Hollého Trnava
Adela Gallová,17 rokov, SZUŠ MAKUKI
Päť tipov na menej digitálny advent
Snažme sa byť počas sviatkov našim tínedžerom vzorom, buďme plne prítomní a nechajme mobil odložený. Najväčším darom, ktorý môžeme dať sebe aj svojim deťom, je práve čas.
Obmedzte čas pred obrazovkou. Pozrite si spoločne všetci „za úprimným stolom”, koľko strávite denne na mobile. Či už je to scrollovanie, „shortky”, chaty, „storíčka” a skúste si zrátať počet hodín za týždeň. Údaje z rôznych štúdií sa pohybujú v rozmedzí medzi 4 až 6 hodinami denne. To je priemerne 30 hodín za týždeň. Vraj sa svojho mobilu denne dotkneme minimálne 2600-krát. Čo s tým?
Určite si pred členmi rodiny svoj maximálny čas a kontrolujte si ho. Buďte realisti. Nastavte si svoj cieľ tak, aby vám to nielen dávalo zmysel a bolo to pre vás výzvou, ale najmä tak, aby ste to naozaj zvládli. Reálne ciele sú predpokladom pre úspech. Ak sa vám podarí znížiť čas strávený pred displejom alebo obrazovkou z 5 hodín na 3, je to obrovský pokrok.
Stanovte si „offline“ chvíle. Počas stretnutí s rodinou odložte mobily a tablety. Sústreďte sa na vzájomný kontakt a prítomný okamih. Prípadne si vytvorte „zóny”, kde nebudete mobil používať.
Vypnite si notifikácie. Vyhnete sa tak nepretržitému rozptyľovaniu a vyrušovaniu.
Nenoste so sebou nabíjačku. A už vôbec nie na každom kroku. Nabíjajte len raz za deň. Možno si ho budete viac šetriť, aby sa vám nevybil a využijete ho efektívnejšie.
