Clivé aj oslavné, k práci i oddychu. Ľudové piesne boli každodennou súčasťou dňa našich predkov, texty aj nálada v piesni boli odrazom prežívania reality. Dnes spontánny ľudový spev začuť zriedka. Ozýva sa skôr vidiekom, je súčasťou sviatkov, ľudových tancovačiek, plesov či osláv.
Piesne sprevádzali človeka od narodenia po smrť
„V minulosti sme sa stretávali s veľkým bohatstvom folklórnych piesní, ktoré človeka sprevádzali po celý život, od kolísky až po hrob. Pieseň znela pri narodení dieťaťa, krste, detských hrách, tanečných zábavách mládeže, pri svadbách, odobierke, čepčení, pri pohreboch, ale aj pri práci, pri spomínaní na odchod za prácou,“ hovorí pedagogička a etnologička Martina Bocánová.
„Helušky, belušky, moj anjel bielušky,
a ket mi vyrastieš, budeš pásť babušky.”
Mamy ako v minulosti, tak aj dnes potrebovali, aby dieťa spalo, takže ľudová uspávanka ako žáner prežila všetky obdobia. Kedysi mamy sľubovali slíže syrové, makové či lekvárové, a ak dieťa dalo ešte jeden sníček, v prísľube bol nákup medovníčka v meste. Dnes je možností odmien pre spiace batoľa oveľa viac, ale kukuričné chrumky so zníženým obsahom soli už tak dobre neznejú, možno aj preto radi siahame po starých uspávankách aj dnes. Samozrejme, v trnavskom ľudovom repertoári nemôžu chýbať piesne o dobrom jedle.
„Okolo Trnavy bohatá rovina
a na tej rovine, a na tej rovine rastie husacina.
Na jar je pernatá s bielymi krídlami
na jeseň pečená, na jeseň pečená s mastnými lokšami.”
V Trnave má folklór zastúpenie v každej vekovej kategórii, Foto: Simona Princová
Ach, tá láska
Mladá, rozjarená, nohy podlamujúca, tajná, nenaplnená, čakajúca či zakázaná. Vždy bola nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie pre vznik ľudoviek. Aj Univerzitný folklórny súbor Trnafčan práve pripravuje do repertoára pásmo ľúbostných piesní. Jeho umelecký vedúci Pavol Skaličan sa inšpiruje pri výbere knižkou Piesne z Križovian nad Dudváhom, kde sú piesne rozdelené podľa životných situácií. „Dievčatá práve nacvičujú sériu známych aj menej známych trnavských ľúbostných piesní napríklad Kebych bola, Široko-ďaleko a K tej trnavskej mlynici. Chlapci z Trnafčana zasa vystupujú doma i po svete so sériou regrútskych piesní. Pásmo „Mal som vás rád kamaráti” zachytáva situácie a pocity mladých junákov, keď išli na vojnu.”
,,Vydám sa ja, vydám hore do Nadaša,
nebudem ja, pyšní Orešanci, vaša.
A ked ma povedú cez ty naše lúky,
budú mi podávat Orešanci ruky.”
Šťastná či nešťastná láska, takto dievky spievajú v každej situácii, Foto: Simona Princová
V dvadsiatom storočí bolo už menej do spevu
„Významne tu zasiahla prvá a druhá svetová vojna, ideologická zmena v podobe socializmu. Politická situácia narušila obradové a folklórne situácie spájajúce sa s náboženstvom, kolektivizácia menila situácie, ktoré sa spájali so svätením zeme, plodín atď. Zmenil sa spôsob života, jeho miesto a funkcie v kultúre spoločnosti. Hoci boli zmeny výrazné, folklórna tvorba nezanikla. Transformovala sa do iných podôb, reaguje na potreby súčasnosti,“ vysvetľuje Bocánová. Časť folklórnej tvorby zostala vo svojej prirodzenosti medzi bežnými ľuďmi, časť sa preniesla na pódiá prostredníctvom folklórnych súborov a zoskupení. Dôkazom toho je existencia rôznych súčasných festivalov ako Folklórny festival Myjava, Zamagurské folklórne slávnosti, Východná, ale aj hudobno-tanečných telies SĽUK alebo Lúčnica.
„Čo sa v svete deje, Bože mój,
nemože vyslovit jazyk mój.
Jazyk moj srdce mé,
nemóže vyslovit srdce mé.”
Folklórna tvorba má svoje postavenie aj v médiách
Médiá ako rozhlas či televízia sú významnou bránou poznania kultúr naprieč národmi. Regionálna osobitosť ľudovej tvorby zostáva, využívajú sa ale nové spôsoby jej spracovania a podania. „V 20. storočí sa vyprofilovala tzv. world music, kde je zdrojom inšpirácie folklór, avšak vytvára inovatívne typy prejavu, ktoré sú blízke súčasnému človeku a jeho vnímaniu sveta. To, že je folklór každodennou súčasťou života človeka, si ľudia často ani neuvedomujú. Vedome si však vytvárajú k nemu vzťah v iných komunikačných väzbách a s inými spoločenskými funkciami. Tento jav označujeme ako druhá existencia folklóru, teda ako folklór, ktorý sa realizuje v inom prostredí s dôrazom na odlišné momenty než to bolo v minulosti,“ uzatvára Martina Bocánová.
Napriek rozličným potrebám novodobej spoločnosti má folklór vždy svoje pevné miesto v koreňoch ľudstva, Foto: Simona Princová
Tereza Šimončičová
Fotogaléria článku
