Keď chodievate po Štefánikovej ulici, možno počujete tichú melódiu z flauty či tóny prvých nesmelých klavírnych etúd. Pr-vá, dru-há, tre-tia, štvr-tá. Poďte nakuknúť cez pootvorené okná do trnavských ZUŠ-iek.
Ako dnes vyzerá výučba na hudobnom nástroji v Trnave?
Ako v deťoch odomknúť záujem o hudbu?
Ako v nich ten záujem udržiavať?
V čom môže pomôcť rodič?
Ktoré cvičenia si deti musia prejsť, aj keď ich nebavia?
„Hudba dáva dušu vesmíru, krídla mysli, let predstavivosti a život všetkému,” povedal Platón pred vyše dvetisíc rokmi a jeho slová platia dodnes, hoci prístup k hudbe sa od jeho zlatej éry výrazne zmenil. Dnes sa vieme za pár sekúnd dostať k hudbe z celého sveta a v jednom softvéri poskladať pesničku bez jediného živého nástroja v miestnosti.
Aj hudobné školy sa snažia na zmeny postupne reagovať. Popri tradičnej Základnej umeleckej škole M. Schneidera-Trnavského v našom meste funguje aj jej mladšia, alternatívnejšia sestra, Gaudia. Hoci sa prístup oboch škôl k výučbe mierne líši, spája ich rovnaká motivácia – vychovávať nové hudobné generácie.
Na ZUŠ-ke sa vyučuje s úctou k tradícii
Základná umelecká škola M. Schneidera-Trnavského vznikla už v roku 1934. Bola založená absolventom viedenského konzervatória Ľudovítom Vaňousom a podporená umelcami ako Eugen Suchoň. O takmer storočie neskôr stále úspešne funguje, rozširuje sa a modernizuje. Dnes poskytuje hudobné vzdelanie v odboroch hra na klavíri, keyboard, sláčikové nástroje, akordeón, bicie a dychové nástroje, hra na gitare, a v neposlednom rade i spev. Škola vzdeláva aj v hudobnej teórii, tanečných odboroch či literárno-dramatickom umení. Považuje sa za tradičnú a celé desaťročiašíri lásku k umeniu. Ja sama som ju navštevovala osem rokov a je pre mňa drahým miestom môjho detstva. O jej fungovaní a pohľade na hudobnú výuku v 21. storočí sme sa porozprávali s pani profesorkou, Erikou Novanskou.
Starší žiaci si na ZUŠ M. Schneidera-Trnavského môžu vyskúšať aj hudobné improvizácie. Záber je z aboslventského koncertu na korze. Foto: Marián Cipár
Dôležitá je vytrvalosť
Hru na hudobnom nástroji učíte už štyri dekády, ako sa podľa Vás zmenil prístup k výučbe?
Môžem hovoriť len za seba. Som tu 40 rokov a zistila som, že deti už nemajú toľko času – sú dlhšie v škole. Nemajú už ani toľko trpezlivosti, aby som s nimi mohla riešiť drobnosti. K deťom dnes musíme pristupovať inak, ako keď som ja chodila do ľudovej školy hudby. Vtedy sme hrali stupnice, prstové cvičenia, etudy – nie slávne melódie, džez alebo hudbu z filmov. Dnes je iný repertoár. Na Sarauera však nedám dopustiť. (Pozn. aut. Alois Sarauer napísal abecedu začínajúcich klaviristov – Klavírnu školu pre začiatočníkov.) Ten je moja osvedčená klasika.
Spravíte občas k Sarauerovi kompromis a dovolíte deťom natrénovať si hit z TikToku?
Používame aj skladby z internetu, ktoré si deti prinesú, ale stále hráme stupnice, etudy, ku ktorým zakomponujeme aj ich výber. Niekedy sa stane, že svoju skladbu si deti nacvičia, ale tú „povinnú“ nie. V tom prípade sa snažíme trochu viac sústrediť na klasiku, lebo tá je veľmi dôležitá pre techniku. Som stará škola. Klasika je integrálna nielen v hudbe, ale aj v iných odboroch. Až po nej sa učí moderné umenie. Klasika dáva základy. Nemám povesť prísnej učiteľky, ale na technike musím trvať.
Myslíte si, že v mladšom veku sa správna technika dostane deťom „do rúk“ ľahšie?
Máme rôzne hudobné školy, ako napríklad Emonts, ktoré majú v osnovách aj v prvom ročníku moderné skladby a prstové cvičenia vynechávajú. Ja osobne používam klavírnu školu Sarauer, kde ideme postupne cez techniku, ktorú obohacujeme inými školami. Vo výučbe musí byť presnosť, taktiež aj určitý rytmus – a aj žiakovi vyberáme skladby podľa schopnosti a osobnosti. Nie každému ide džez.
Aké schopnosti sa u detí rozvíjajú vďaka tomuto spôsobu výučby?
Pevná vôľa, presnosť – to od každého vyžadujem, ako aj určitú vytrvalosť a organizáciu. Deti sa učia odhadnúť, ako dlho im veci budú trvať, učia sa vytvoriť si plán okolo svojich projektov. Taktiež sa v nich buduje nejaká tá ambicióznosť. Študujú tu 8 rokov, čo im dodáva určité sebavedomie do života – pocit, že zvládnu dosiahnuť svoje ciele. Taktiež sa zlepšuje aj ich pamäť – memorovaním skladieb. Rozvíja sa aj ich estetické cítenie a fantázia, lebo hudba je plná pocitov. Je to iná práca ako v škole.
Vediete deti aj k improvizácii?
Improvizáciu musí učiteľ aj vedieť, ja ju rada robím so staršími študentmi. Je to skvelé obohatenie hodín.
Osem rokov štúdia na ZUŠ Mikuláša Schneidera Trnavského pomôže deťom získať sebavedomie a vytrvalosť pre veľké veci. Foto: Marián Cipár
Povedali by ste, že o hru na hudobnom nástroji bol väčší záujem na začiatku Vašej pedagogickej kariéry alebo teraz?
Myslím si, že sa veľa nezmenilo. Sme stále veľká škola, kde vyučuje okolo 50 učiteľov a záujem o hudobné vzdelanie zostáva rovnaký. Najpopulárnejším nástrojom je dlhodobo klavír a stáva sa, že ani nemôžeme prijať všetkých žiakov, ktorí majú o štúdium záujem. V ére Superstar šiel do popredia spev, no popularita odborov sa neustále mení.
Ako môžu rodičia viesť deti k hudbe v predškolskom veku a udržať v nich záujem o hudobné vzdelávanie aj neskôr?
Dobré je, keď rodič vie hrať na nejakom hudobnom nástroji. Ak nevie, veľmi dôležitý je jeho záujem – ukáž mi, zaspievaj mi, zahraj mi, čo nové si sa naučil, a následne to neskritizovať, ale pochváliť. Potom je dôležité podporovať deti v cvičení, vytvoriť im doma vhodné prostredie. Na tréning je treba pokoj. V jednoduchosti povedané, rodičia musia ukazovať záujem – to je pre deti dobrá motivácia.
V Gaudii sa snažíme, aby deti dosiahli úspech v tom, čo si stanovia
Gaudia je súkromná základná umelecká škola, ktorá každým rokom rastie na popularite. Je známa alternatívnejším prístupom k hudobnej výučbe. Cieľom Gaudie je vytvoriť vzťah medzi učiteľom, rodičom a dieťaťom a podporiť individualitu študentov. O fungovaní Súkromnej základnej umeleckej školy Gaudia a jej doterajších úspechoch sme sa porozprávali s jej riaditeľkou, Gabrielou Mikulčíkovou.
Vaša škola pristupuje k výučbe trochu alternatívnejšie, ako je zvykom v bežných umeleckých školách. Ako by ste vzdelávanie v Gaudii opísali?
Ako všetky ZUŠ-ky, aj my sa snažíme naplniť cieľové požiadavky ministerstva, ale myslím si, že sme možno vyzbrojení väčšou variabilitou výberu jednotlivých skladieb pre žiakov, rozmanitosťou žánrov či jednotlivých cvičení. Skúšame viacero škôl, aby sme zistili, ktorá najlepšie sedí danému žiakovi.
Aby žiak nadobudol pri hraní správnu techniku, musí sa jej „pilovaniu“ venovať hlavne v prvých rokoch. Ako sa k tomu pristupuje u Vás?
Snažíme sa do detí dostať najmä to, že si pravidelne sadajú za svoj nástroj. Kontinuita a systematickosť je v začiatkoch najdôležitejšia. Žiakov vieme asi aj trochu ľahšie motivovať, lebo na začiatku dávame prednosť ľahším cvičeniam, ku ktorým učiteľ spraví doprovod. Tvoríme im prostredie, kam postupne môžu prinášať svoje vycvičené veci, a teda je to pre nich omnoho zaujímavejšie. Pedagóg ich spracuje tak, aby skladba ostala zaujímavá a žiaci si cez ňu zároveň mohli trénovať frázy a kladenie prstov. Potom majú deti pocit, že hudba dobre znie, hoci sa do nej ešte toľko nevložili a inšpiruje ich to.
Hudobná škola Gaudia sa snaží, aby boli deti úspešné v tom, v čom si stanovia. Foto: Archív Gaudia
Hráte aj v skupinkách?
Snažíme sa vytvárať medzi žiakmi spolupráce a zoskupovať ich, aby necítili príliš veľkú zodpovednosť. Keď hrajú spolu v skupine, zodpovednosť sa rozloží medzi viac detí a z jednotlivca padne ťarcha. Skladby potom môžu mať väčšiu hĺbku. Po korone boli žiaci introvertní a nechceli hrať pred publikom, čo postupne zdolávame. Aj tento problém sa ľahšie prekonáva v skupine. Záleží samozrejme na študentovi, máme aj mnoho veľmi úspešných sólistov. Pedagógovia sa snažia od prvého dňa zamyslieť sa nad povahou študentov a vyučovať podľa toho.
Čo Vás inšpiruje vyučovať takýmto spôsobom?
Asi spätná väzba žiakov a rodičov. Mnohí žiaci majú nielen hudobný krúžok, ale aj iné záujmy, veľa športov a všetci chcú byť úspešní skoro vo všetkom. To je nereálne. Chceme, aby žiaci boli úspešní v tom, čo si stanovia. Samotné nastavenie je dôležité u nás, u detí aj u rodičov.
Ako udržiavate u žiakov prirodzený záujem o hru na hudobnom nástroji?
Snažíme sa vybudovať vzťah k nástroju, vyberáme, ktoré výučbové školy im najlepšie vyhovujú. Záleží nám aj na spolupráci s rodičmi. Sme otvorení. Mnohí rodičia chodia na hodiny ich detí, najmä s menšími žiakmi. Vidia teda, ako cvičiť, na čom pracovať a šíri sa tým aj umelecká osveta. Rodič je potom taká predĺžená ruka pedagóga doma a vie dieťaťu pomôcť. Aj rodiča to potom viac teší, keď dieťa zvládne nejakú problematickú časť skladby.
Ako môžu rodičia vybudovať záujem o hudbu u dieťaťa, povedzme, v predškolskom veku?
Nuž, to nie je také jednoduché. Keď je rodina športovo nastavená, veľmi dynamická a má veľmi veľa aktivít – tam sa miesto na cvičenie nenájde. Deti síce začnú chodiť na hodiny a môžu mať talent i záujem, no tým, že nemajú časový priestor v rodine, nemajú šancu. Časom a s rastúcou technickou náročnosťou naozaj hudba vyžaduje dennú pozornosť, hoci len na polhodinu. Naopak, v rodine, ktorá je otvorená, rodičia časom nájdu, čo deti potrebujú a po čom možno sami v detstve túžili.
Ako vidíte budúcnosť Vašej školy?
Dúfam, že nás čaká svetlá budúcnosť, aj keď je to dosť náročné. Teraz máme príležitosť viac spolupracovať s materskými, základnými aj strednými školami – všeobecne je však budúcnosť dosť v ohrození. Živá hudba sa v rámci škôl málo podporuje. Všetky ZUŠ-ky majú málo podpory, s týmto kultúrnym dedičstvom je narábané celkom laxne. Deti sa vôbec neučia spievať – akoby to všetci brali, že to je minulosť a tú už nechceme. Avšak kvôli tomu deti nemajú vyvinuté hlasivky, nie je tam ten potrebný základ. Chceme viac podporiť živú hudbu v škôlkach aj základných školách.
Foto: Archív Gaudia
Ako dostať dieťa od mobilu k nástroju?
Tipy, ako motivovať dieťa k domácej príprave:
– záujem rodiča o hru a nové zručnosti;
– aktívne zapájanie rodiča do cvičenia – spevom alebo hrou;
– pozitívna odozva;
– vytvorenie vhodného a pokojného prostredia.
Alexandra Krupčíková
Článok bol uverejnený v novinách, ktoré vznikli k 20. ročníka Trnavského Jazzyka UŠI DOKORÁN.
Fotogaléria článku
