Ružový park v Trnave sa vďaka komplexnej obnove stal pre Trnavčanov modernou oázou oddychu. Vo vybraných hodinách tu môžete načúvať nielen spevu vtákov či fontánam, ale aj príjemnej hudbe. Ozýva sa z 23 zabudovaných reproduktorov.
Návštevníkov sprevádzajú starostlivo zostavené hodinové playlisty počas rannej cesty do práce od 8.00 h, neskôr pri obede na lavičke od 12.00 h či večernej relaxačnej prechádzke. Nejde o bežnú rádiovú hudbu. Hudba zohľadňuje nálady a potreby rôznych fáz dňa.
Ranné a večerné skladby sú pokojné a oddychové, vhodné na pomalý štart alebo reflexiu pri západe slnka. Obedné playlisty zase premieňajú park na koncertnú sieň plnú klasiky. K prechádzke vám zahrajú velikáni ako Tchaikovskij, Mozart, Bach či Haydn.
Hudba napomáha aj vytváraniu vzťahov
„Ružový park je pravdepodobne jediný park na Slovensku, kde sa pravidelne prehráva hudba," uvádza Peter Cagala, riaditeľ Mestského kultúrneho strediska Zaži v Trnave. Hudobná dramaturgia parku sa tvorí aj s ohľadom na rôzne komunity, ktoré park počas dňa využívajú, a cieľom je vhodne doplniť atmosféru. „Hudba podvedome ovplyvňuje naše vnemy a pocity, pomáha nám zladiť sa na jednu vlnovú dĺžku a nepriamo môže napomáhať vytváraniu vzťahov," dodáva Peter Cagala.
Vegetácia v Ružovom parku postupne zregeneruje a prirodzene tak zahalí reproduktory.
Výber hudby sa mení aj podľa sezóny. Počas adventu z parku zneli vianočné skladby v symfonických či zborových úpravách, ktoré navodzovali pocit pokoja a radosti, a parku tak dodávali výnimočné čaro v čase zimných prechádzok.
Technológia pomohla oživiť priestor parku. Mesto Trnava na ňu získalo finančný príspevok
Ozvučenie parkov je dnes bežnou súčasťou projektov modernej záhradnej či parkovej architektúry. Projektantka návrhu revitalizácie parku, Júlia Straňáková, vysvetľuje, že hlavný dôvod na zakomponovanie reproduktorov do parku vychádzalo z poznania pozitívnych účinkov hudby na človeka. „Hudba dokáže regulovať náladu a prispieť k zlepšeniu psychickej pohody návštevníkov. Pomáha im spomaliť a lepšie vnímať svoje okolie, čo je v parku veľmi dôležité," vysvetľuje.
Projekt, realizovaný v rámci revitalizácie Ružového parku, zahŕňal inštaláciu 23 reproduktorov v celkovej hodnote 18 125,38 eur. „Na reproduktory sme získali nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu 2014–2020 vo výške 17 219,11 eur," dopĺňa Zuzana Betinová z odboru strategického plánovania a projektového manažmentu. „Zvyšnú sumu vo výške 906,27 eur hradilo mesto z vlastných zdrojov."
Hudba hrá len jemne, aby spríjemnila chvíle a nerušila pri rozhovoroch
V prostredí parku je dôležité vytvorenie harmónie medzi prírodnými zvukmi a hudbou. „V parku je samozrejme dostatok prirodzených zvukov, ktoré naša myseľ vníma a ktoré nám prinášajú úľavu od zvuku mesta – či je to zvuk vodných prvkov, šuchot listov, vtáctvo, letné cvrlikanie cvrčkov, džavot detí. Reprodukovaná hudba v Ružovom parku nechce týmto zvukom konkurovať, ani ich prehlušovať. Hudba zároveň nijako nezasahuje do pokoja, ktorý od parku návštevníci očakávajú,” objasňuje Peter Cagala. Hlasitosť je tak nastavená na nízku úroveň, aby nenarúšala okolie, ale zároveň dotvorila novú formu zážitku.
Latino hudba prenikla celým Ružovým parkom vďaka systému ozvučenia.
Reproduktory sa využívajú aj pri podujatiach
Projekt hudobného ozvučenia Ružového parku potvrdzuje, že revitalizácia verejných priestorov môže ísť ruka v ruke s kultúrou. Systém reproduktorov v parku ponúka viac než len prehrávanie hudby. Umožňuje aj napojenie na aparatúru pri podujatiach, čím sa zvyšuje dosah kultúrnych akcií, ktoré mesto organizuje. „Napríklad, počas obľúbeného Otvorenia kultúrneho leta, Garden Party na korze, sme do reproduktorov preniesli živú hudbu latino kapely z pódia na Námestí SNP, čím sme rozšírili podujatie aj do celého parku," dopĺňa Martin Molnár, kultúrny referent Mestského kultúrneho strediska Zaži v Trnave.
Spravte si prechádzku parkom. Či už chytíte ranné tóny Tchaikovského, obed s Mozartom alebo večerné chvíle s folkom, kvalitným indie-popom, či jazzom, v Ružovom parku zažijete jedinečné prepojenie prírody s umením.
Projekt bol podporený Európskou úniou zo zdrojov EFRR a štátneho rozpočtu SR
