O druhej v noci sme sa dnes všetci nevedomky prepli na letný čas. Elektronika vyriešila zmenu automaticky, no na Mestskej veži žiadny operátor neúradoval. Bol to Karol štvrtý, pán trnavského času, ktorý si dnes v noci poriadne privstal, aby kľúčové hodiny v meste išli ráno správne.
Karol Nemček sa narodil do rodiny, kde sa medzi generáciami z otca na syna predáva dlhé roky netradičné dedičstvo, a to hodinárstvo.
„Keď som bol mladší, tak som pri zmenách času ani nešiel spať. Keďže v súčasnosti pracujem aj v nedeľu, tak si pred smenou trochu pospím. Nastavím si budík o 1. hodine ráno a potichu sa vnorím do tmy, keď všetci Trnavčania spia, aby som dohliadol na správny chod času.“
Tristoročné hodiny sú v dobrých rukách
Trnavský hodinový stroj má už takmer 300 rokov, teda vyžaduje precíznu starostlivosť a kontrolu. Viac, ako jednu tretinu z existencie veže sa o jej údržbu starajú práve Nemčekovci. Čo je zaujímavé, povolanie hodinára v Trnave boli štyri pokolenia viazané na meno Karol. Predkovia súčasného Karola dokonca v pôvodných priestoroch Mestskej veže bývali. Stačila im jedna izbička.
Dedko súčasného hodinára.
Nie je to práca na dve minútky. Treba skontrolovať hodiny, aj či nezateká strecha
Mnohí by si mohli mylne predstavovať prácu hodinára podobne, ako keď si nastavujú klasické hodinky – potočí sa jednou korunkou, otočia sa ručičky a hodinár má zasa na dlho pokoj. V skutočnosti je však hodinárstvo hotovou vedou a človek na jeho vykonávanie potrebuje zvládnuť oveľa viac zručností a úkonov, ako sa zdá. „Mojou úlohou je okrem nastavenia času i kontrola funkčnosti súčiastok v hodinách, natiahnutie závažia, skontrolovanie priestorov, v čase dažďov aj strechy – či nezateká. Strávim v Mestskej veži rôzne veľa času. Niekedy dve hodiny, niekedy tri, päť, ak sa niečo zasekne a treba to opraviť, aj osem.“
„Predstavujem celkovo piatu generáciu hodinárskej tradície, kde sa dedilo nielen postavenie, ale aj meno. Menovite však nie som piaty, ale štvrtý Karol v poradí, pretože prvým hodinárom v rodine bol prapradedko Pavel. Po niekoľkých desiatkach rokov som trochu zarebeloval, nakoľko som svojho syna pomenoval Artur. Nie je to predsa o mene, ale o vzťahu k tomuto nezvyčajnému poslaniu. To robí hodinára hodinárom,“ hovorí Karol.
Remeslo a záväzok v jednom
V súčasnosti sa Karol IV. strieda v údržbe Mestskej veže a hodín so svojím otcom. Hodiny treba nastavovať každý deň, aby šli presne. Od pondelka do piatku. A od piatku do pondelka. Toto osobité otcovské remeslo je záväzok. Záväzok, ktorý si vyžaduje mnoho času. Nespočetne veľa krát je potrebné obetovať a podriadiť mu svoj každodenný život, pretože čas je to najcennejšie, čo máme. A niesť za jeho plynutie zodpovednosť, nie je len tak.
„Musím prísť každý deň. V rámci nastavenia hodín je mojou úlohou odsledovať štyri cykly – štvrť, pól, trištvrte, celá. Spravím si aritmetický priemer, pretože každých pätnásť minút nie je rovnakých a takmer vždy je tam nejaká odchýlka. Keď sa mení čas zo zimného na letný alebo opačne, ťahám nočnú.“
Najmladší trnavský hodinár má dva roky
Hodinár už teraz myslí na pokračovanie rodinnej tradície a „vychováva si“ svojho nasledovníka – dvojročného syna Artura, ktorého už odmalička do jeho budúceho poslania zasväcuje: „Brával som ho sem, ešte keď bol v brušku. Dieťa vraj už vtedy vníma zvuky. Teraz mi pomáha opravovať stroje, motá sa, podáva šrobováky, je zvedavý, všetko chytá,“ usmieva sa Nemček.
Karol tvrdí, že celý hodinový systém je vo veľmi dobrom stave. Spolu s mestom plánuje o pár rokov, na jeho výročie, okrem oslavy aj jeho celkovú rekonštrukciu. Je možné, že sa pre Trnavčanov nachvíľu predsa len čas zastaví a užijú si nezabudnuteľnú a nikdy nekončiacu oslavu tohto významného jubilea.
Tereza Šimončičová FOTO: Alexandra Fedorko
Fotogaléria článku
