Parfém: Príbeh mesta

7. august 2025

Hovorí sa, že vôňa je pamäť duše. Hoci ju nevidno, dokáže rozpovedať celý príbeh na jeden nádych. Možno aj preto sa najlepším parfumérom sveta hovorí tichí rozprávači.

Majstri vôní presne vedia, ako vonia záhadná femme fatale pod andalúzskym slnkom, letná noc v parížskych uličkách, či spomienky na detstvo v Stredomorí. Premýšľali ste niekedy, ako by voňal flakón so štítkom Malý Rím? Skúste zatvoriť oči a kráčajte v predstavách rovno za nosom. Iste vás privedie k momentom, ktoré len tak nevyprchajú. Z flakónu ani z duše.

Mesto v správnom pomere

„Nosy“ známych módnych domov dobre vedia, že ak sa má parfém prevoňať až k duši, musia sa v ňom miešať prchavé, hlboké aj trvácne tóny. Ak sú všetky zložky v správnom pomere, s vôňou bude radosť koketovať po večeroch. Ak ich má v správnom pomere mesto, bude radosť žiť s ním denne.

Káva, eukalyptus aj tóny jazzu

Prvý dojem urobíme len raz. A tak ho treba namiešať ako pestrú zmes ľahkých zážitkov, sviežich rán a intenzívnych večerov. O prvý dojem sa v sklenených flakónoch stará hlava parfému.

V Trnave je plná kávových zŕn. Výberová Colombia z trojkolky pred divadlom naráža pri rozkvitnutom záhone do arómy z kaviarenských terás. Je čas nadýchnuť sa. Teraz. Cítite to? Tá istá šálka espressa chutí inak v ruchu námestia, inak v Ružovom parku, kde sa mieša s vôňou ružových kerov, sofory či hyacintov. A inak v tieni magnólií pri františkánskom kostole. Do zmesi arabík sa v meste nenápadne primieša vôňa odpaľovaného cesta. Nežne sa ťahá z malej cukrárne s francúzskym šarmom. Oh-lala! Poctivé vône – lístkové, kysnuté, kváskové – sa tiahnu námestím aj rannou Štefánikovou. Tu podmanivá aróma chrumkavej kôrky, škorice či kardamónu šteklí nosy rovno z horúceho plechu. Kúsok nižšie teplota na vôňometri mierne klesá, no stále je príjemne osviežujúca. Do pestrého mestského flakóniku pribudli vône sicílskych citrónov, pravej talianskej stracciatelly či dobre známej vanilky. Zo zmrzlinových kornútkov na Hviezdoslavovej do mesta presakuje dovolenkové dolce far niente. Najlepšie mu to ladí s vôňou mokrej mestskej dlažby, ktorú jemne kropia zurčiace fontány.

V Trnave pomáha prenášať vône aj vietor. Keď sa zdvihne jemný fén na mestskom trhu, do víkendovej esencie mesta dorazí závan mäty, bazalky, petržlenu, čerstvej reďkovky či eukalyptu. A keď počas Jazzyku rozprúdi energiu medzi platanmi temperamentný Alfredo Rodriguez, s kubánskym jazzom zrazu priveje do ulíc aj vôňa pomarančov, manga či kokosu.

Oblaky z cukru aj modlitieb

Sú vône, ktoré dosiahnu vyššie než zraky ľudí aj múry mesta. Tvoria charakter a srdce, ktoré určuje, čím vôňa skutočne je. Čo je esenciou, ktorú si budeme pamätať aj po rokoch. Tou, ktorú nezmyje dážď, dospelosť ani život na druhej strane zemegule. Netreba ju hľadať hlboko, naopak, stačí zdvihnúť zrak. K oblakom z cukru. Nebo nad Trnavou je nimi posiate. Sladká vôňa roksovej hmoty sa odjakživa vpíjala nielen do staničnej fasády, ale aj do spomienok detí, z ktorých sú dnes už dospelí. Vtláčala sa do kabátov, vlasov, do rán a podvečerov na peróne.

Každý ruch ale potrebuje aj svoj pokoj. A ten našiel Malý Rím vo vôni, ktorá sa vznáša pod klenbami trinástich chrámov. Dym z kadidla tvorí v parféme mesta stopu, ktorá je tajomná. Často je plná horkej bolesti, nevýslovnej túžby či ohromnej vďaky. No je hrejivá, posvätná a vo vôni mesta udržiava potrebnú rovnováhu. Pripomína prítomnosť večného – toho, čo nás drží pri koreňoch. Tak ako sa v našom meste mieša cukor s kadidlom, miešajú sa aj detské roky s večnosťou. A kým bude srdce z dymu biť, mesto bude touto vôňou žiť.

Babkine lokše a dedov demižón

Sú vône, ktoré sa do popredia vôbec neponáhľajú, ale sú trvácne, hlboké a vpíjajú sa až pod kožu. Vonia nimi domov. Zemiakové cesto na šporhelte, keď v septembri babka hostí tucet jarmočníkov. Ťahaná štrúdľa, ktorá vždy pritiahne k stolu celú rodinu. Nátierka z rajčín, ktoré dedo dopestoval v malej záhrade za domom aj buket domáceho vína z modrého hrozna. Naškrobené periny, ktoré nežne šepkajú – tu budeš vždy doma. Aj tekvicové jadierka, ktoré zas nadšene jasajú, že doma zostal víťazný pohár. Domov vonia každému inak. Občas jeho vôňu nevieme pomenovať, no vždy nás prenesie práve tam, kde sa myseľ túži utíšiť.

Základný tón vo flakóne Trnavy je tiež príjemne zemitý. Šíri sa z pivníc, ktoré tvoria labyrint pod hradbami, zo stien kostolov, z historických spisov aj univerzitných múrov. Trnava si pamätá. A preto jej vôňa stále trvá. Má ten správny balans, vďaka ktorému vydrží večne. Pretože skutočná vôňa si nás nájde všade. Nie však cez nos, ale cez dušu.

Petra Malovcová

Článok bol uverejnený v letnom špeciáli Letné noviny

Ďalšie články

Copyright (c) 2025 Zaži v Trnave – Mestské kultúrne stredisko. Všetky práva vyhradené. Webdizajn od Malina Studio.