Psychológ Križo: Ak nechcete, aby vaši blízki trávili sviatky na telefóne, tvorte si spoločné zážitky

22. december 2023

Zdieľať

Aké pozitíva nám pri primeranom používaní môžu sociálne siete priniesť?

Skupiny či spoločné čety v aplikáciách WhatsApp alebo Messenger považujem za veľmi praktické. Dokážeme nimi efektívne komunikovať s viacerými ľuďmi naraz a zdieľať rôzne súbory či fotografie.

Čo dnes naopak považujete za najväčšiu hrozbu sociálnych sietí?

Nedávno som sa zúčastnil na veľkej konferencii o terapii a vzťahoch, kde sa veľa rozprávalo práve o tom, že najmä mladí ľudia si nevedia vytvárať kvalitné vzťahy. Myslím ale tie skutočné, nie v onlinovom priestore. A práve vzťahy sú jadrom ľudskej existencie, ktorá dáva človeku zmysel. Schopnosť tvoriť ich je hlavným rozdielom medzi nami a ostatnými živými tvormi na planéte. Sociálne siete teda ohrozujú tú najkľúčovejšiu vec, ktorú máme.

Pandémia COVID-19 navyše odizolovala najmä mladých ľudí od ich sociálnych väzieb a prinútila ich prejsť do onlinového sveta. Bol to vážny zásah do ich zdravého vývoja. Neviem si predstaviť väčšiu hrozbu než narúšanie medziľudských vzťahov.

A čo ďalšie riziká?

Mládež aj dospeláci si na internete vytvárajú takzvané ,,online ja”, prostredníctvom ktorého hovoria a komunikujú neviazane, bez zodpovednosti a pravidiel. Reagujú inak než v skutočných vzťahoch a komunikujú spôsobom, ktorým by bežne nekomunikovali. Prináša to riziko kyberšikany či sexuálnych útokovnielen na deti.

Nahrádzanie skutočných vzťahov tými onlinovými navyše môže viesť k závislosti na sociálnych sieťach. Ak ich nedokážeme vytvárať reálne, nahrádzame si svoje potreby virtuálne.

Prečo vlastne trávime také veľké množstvo času sledovaním našich telefónov?

Sociálne siete predstavujú istý druh stimulácie, čo je pre náš mozog lákavé. Náš mozog potrebuje každý deň dostať istý počet vizuálnych aj zvukových podnetov, aby tieto zmysly nechradli. Na sociálnych sieťach však nájdeme nadbytočný počet takých podnetov, a naviac s veľmi silnou intenzitou.

Každých pár sekúnd vidíme nové video, okamžite odpovedáme na správy, čo spôsobuje stres a adrenalín. Vyplavuje sa dopamín, ktorý prináša rýchle, no krátkodobé uspokojenie. Tento proces ovplyvňuje našu hormonálnu reguláciu. Keďže zážitky v reálnom svete nie sú také rýchle a intenzívne, zdajú sa nám potom nedostačujúce.

Je to podobné ako s alkoholom alebo drogami. Aj bez neho sa dokážeme zabaviť či uvoľniť, ale keď si vypijeme, často to ide ľahšie, a to nás láka. Neuropsychológovia a psychiatri preto upozorňujú, že nelátkové závislosti sú dnes rovnako nebezpečné ako tie látkové. Vyvolávajú totiž podobné reakcie v mozgu. Náš organizmus nie je prispôsobený na také silné stimuly.

psyhológ.png Linoryt k článku z Adventných novín. Silvia Vicianová, SZUŠ Pablo

Ako sa to potom prejaví v našich životoch?

Ak nám do očí svieti silné svetlo, slabé následne nedokážeme vnímať. Dieťa, ktoré neustále sleduje sociálne siete, sa potom nevie sústrediť na knihu, ktorá neposkytuje taký rýchly a intenzívny podnet. Partner, ktorý príliš často sleduje mobil, neocení, že mu niekto pripravil raňajky.

Sociálnym sieťam sa dnes nevyhneme. Ako spoznáme, že množstvo času, ktoré im venujeme, je primerané?

Dnešná vývinová neuropsychológia hovorí, že deti pred nástupom do školy, teda približne do šiestich rokov, by vôbec nemali používať mobily, tablety alebo počítače. Sociálne siete by deti nemali používať skôr než v piatom ročníku základnej školy, aj to s kontrolou rodičov. Nejde pritom len o sledovanie času používania, ale aj sledovaného obsahu. Treba to robiť s vedomím dieťaťa.

Bohužiaľ, rodičia to zväčša uponáhľajú a dovolia deťom prihlásiť sa na sociálne siete oveľa skôr. Každý odborník vám ale povie, čím neskôr, tým lepšie. Následná intenzita používania digitálnych zariadení by mala predstavovať maximálne dve hodiny denne. Ani u dospelých by to nemalo byť viac.

Ak máme potrebu neustále kontrolovať aplikácie napríklad Instagram alebo TikTok, ako sa od nich dokážeme odpútať a oddýchnuť si?

Ak sa to neučíme od skorého veku, je to veľmi náročné. Majú s tým rovnako problém deti aj dospelí. Moje odporúčanie je hľadať alternatívy - môžeme mať záhradu pri dome alebo sa starať o domáce zviera. Záľuby nám dávajú priestor, v ktorom si vytvárame zážitky namiesto toho, aby sme ich hľadali na internete. Je to jediný spôsob, ako sa odpútať od sietí. Ak je človek izolovaný a v depresiách, nedá sa to urobiť tak, že mu odrazu vytrhneme telefón a povieme: ,,Teraz sa lieč.”

Môže pomôcť napríklad prechádzka v zimnej prírode?

Samozrejme. Ide o alternatívy, ktoré sme stáročia využívali a teraz ich musíme znovu objavovať. Príroda je najmä pre mestského človeka vzdialená. Treba však hľadať spôsoby, ktorými sa dokážeme vrátiť ku kontaktu s prírodou. To isté platí o pohybe a športe.

Je vhodné dať si, napríklad počas sviatkov, týždeň úplne bez sociálnych sietí? Nemôže nám náhla zmena spôsobiť ešte väčší stres?

Akýkoľvek extrém môže uškodiť. Je to ako prísna diéta, vďaka ktorej možno schudnete, no ak si nevytvoríte aj zdravé návyky, časom sa to vráti späť. Aj deti, ktorým za trest vezmeme na týždeň mobil, sa na chvíľu upokoja, no potom sa vrátia do pôvodného alebo ešte horšieho režimu.

Nie je dobré ísť z extrému do extrému. Ja som si napríklad nedávno radšej kúpil aj tlačidlový mobil. Používam ho trebárs cez víkend, kedy nechcem byť neustále online a pracovať, no potrebujem ostať v spojení so svetom. Je to super zážitok.

Ak sa úplne odstrihneme, môžeme byť ešte viac nervózni z toho, že po návrate nás čaká kopec nevybavených správ, na ktoré musíme odpovedať.

ivan krzo.png

Viktor Križo pôsobí v Slovenskej komore učiteľov, kde advokuje tému demokratizácie v školách.

O advente hovoríme ako o období pokoja, kedy sa pripravujeme na Vianoce. Často, aj vplyvom sociálnych sietí, to ale môže byť ešte hektickejšie obdobie, počas ktorého na nás vyskakujú vianočné reklamy či videá o perfektných Vianociach iných ľudí. Ako sa tým nestresovať?

Školský systém nás od malička vedie k neustálemu hodnoteniu - lepší-horší, jednotka-päťka, pochvala-pokarhanie. Aj náš jazyk je postavený na podobnom princípe porovnávania sa. Preto sa v posledných rokoch venujem nenásilnej komunikácii, lebo odkrýva čaro toho, že človek môže priznať samého seba takého, aký naozaj je.

Celá humanistická filozofia je postavená na tom, že sa nemusíme snažiť o šťastný život, ale o dobrý život. Ten je bohatý na všetky typy podnetov, teda obsahuje aj prekážky, smútok či hnev. Idylka dokonalého života nie je v súlade so skutočným ľudským prežívaním.

Marketingu alebo pekným postom na sociálnych sieťach sa nedokážeme vyhnúť, ale ak sa prestaneme usilovať o dokonalý život, prestaneme preháňať aj nákupy darčekov. Na druhej strane je v poriadku chcieť mať na Vianoce nejaké darčeky a ozdoby. Netreba prepadnúť ani druhému extrému a ísť oslavovať sviatky na lúku.

Čo robiť, ak naši blízki počas sviatkov, kedy sa spolu doma stretneme, trávia príliš veľa času na sociálnych sieťach a chceli by sme, aby venovali viac času nám?

Komunikovať to slovne je veľmi ťažké. Slovo stimuluje len prefrontálnu časť mozgu. Sociálne siete v nás naopak vyvolávajú silné emócie a pocity. Ak ich teda chceme motivovať, aby na internete trávili menej času, potrebujeme nahradiť zážitok, ktorý im to poskytuje. Samozrejme, nedá sa to úplne, lebo realita nikdy nie je taká stimulujúca ako onlinový svet. Vie byť však oveľa krajšia, len to treba objaviť.

Ako napríklad?

Keď som učil v škole, robil som so žiakmi ranné kruhy. Desať minút pred vyučovaním sme sa stretli a rozprávali sme sa o tom, kto mal aký deň. Na školách sa to teraz začína zavádzať. Vytvárame tak alternatívu, ktorá nespočíva v tom, že niekomu povieme, čo nemá robiť, ale poskytujeme mu podmienky, ktoré sú lákavejšie ako sociálne siete.

Podobnú aktivitu sme robili na prespávačke so širokou rodinou. Večer sme si sadli a každý povedal, čo zažil a aký mal deň. Netreba teda rozprávať o tom, že mobil netreba používať, ale rozprávať sa s blízkymi zmysluplne, aby ho v takom množstve nechceli pouźívať.

Viktor Križo

Aktuálne pracuje ako psychológ a terapeut. Je šíriteľom konceptu inkluzívneho vzdelávania postaveného na humanistickej psychológii slobody a zodpovednosti C. Rogersa, Maslowa a modelu Nenásilnej komunikácie. Garantuje inovačné vzdelávanie v Inklucentre a lektoruje kurzy. V Slovenskej komore učiteľov advokuje tému demokratizácie v školách.

Šimona Tomková

Článok bol súčasťou viacnočného špeciálu Advent v Trnave, ktorý vyšiel v Trnave v náklade 2000 kusov. V novinách boli použité linoryty detí z trnavských ZUŠiek.

Fotogaléria článku

Ďalšie články

Copyright (c) 2021 Zaži v Trnave – Mestské kultúrne stredisko. Všetky práva vyhradené. Webdizajn od Malina Studio.