Riadil jeden z najväčších eventov roka: návštevu pápeža. Čo pri tom zažil?

17. 10. 2021
Rozhovory

Martin Královič je špecialista na bezpečnosť na hromadných podujatiach. Keď ohlásil Svätý otec príchod na Slovensko, so svojím tímom produkčne pripravil stretnutie pápeža v Šaštíne s 50 000 ľuďmi. Mesiac pracoval priamo z poľa.

aštín-290.jpg

Je vyše mesiaca po odchode pápeža zo Slovenska. Čo ti ako prvé napadne, keď si spomenieš na túto veľkolepú udalosť? Také tie najsilnejšie momenty..

Pamätám si na presun vrtuľníkom do Šaštína po skončení podujatia v Prešove, čo bol môj prvý let vrtuľníkom. Po 36 hodinách bdenia, som vôbec nedokázal zaspať. Bol som taký nadšený, že som sa celú cestu rozprával s pilotom a sledoval krajinu pod nami. Veľmi intenzívne som popri všetkom vnímal aj to, že som bol štyri týždne úplne preč od rodiny a tešil sa na vytúžený návrat domov. Zostal vo mne tiež pocit zadosťučinenia, keď sa v Šaštíne podarilo včas vrtuľníkom transportovať staršiu pani s mozgovo-cievnou príhodou a mladého muža s infarktom. Je možné, že keby sa toto týmto dvom ľuďom stalo niekde inde, tak by to neprežili. To bolo opäť potvrdzujúce memento, že takéto typy podujatí musia byť nadštandardne zabezpečené, a že sme to spoločne so zdravotníkmi, záchranármi a lekármi zvládli.

Pápežova návšteva sa uskutočnila v polovici septembra, ale len pre nás, čo sme to vnímali cez médiá. Kedy sa reálne začali produkčné prípravy na príchod pápeža Františka?

Prvá informácia o tom, že pápež premýšľa nad tým, že príde na Slovensko, bola časovo asi v marci - apríli. Pápež to naznačil novinárom počas letu z Iraku, že sa chystá na eucharistický kongres v Budapešti a že Bratislava je blízko. To bol prvý signál. Druhý signál bol, keď prišiel advance team z Vatikánu – to bol dôkaz, že nad návštevou na Slovensku naozaj reálne premýšľa. Tento team sprevádzali ľudia z vlády a kancelárie prezidenta. Obehli po Slovensku niekoľko desiatok miest, nazbierali informácie a vrátili sa do Vatikánu. Potom poslali program Svätého otca. Nasledovalo prvé stretnutie, na ktoré ma v júni zavolali ľudia z bratislavskej arcidiecézy. To bol prvý spúšťací moment, kedy sme začali definovať základné body. Pár dní na to sme mali prvé stretnutie priamo v Šaštíne, tam sme už stáli pred konkrétnou otázkou - kde presne sa tu stretnutie s verejnosťou uskutoční.

Ako mala podľa požiadaviek vyzerať hlavná lokácia stretnutia pápeža s verejnosťou?

Vedeli sme, že sa stretnutie uskutoční na poli za Šaštínom, nie niekde v centre obce, a museli sme skĺbiť dve hlavné požiadavky. Prvú z Vatikánu - aby na sv. otca počas omše na pódiu nesvietilo priame slnko, a druhú z RTVS - aby v pozadí za pódiom bola veža baziliky. RTVS sa stala tzv. hot broadcasterom, takže televíziou, od ktorej všetky svetové televízie ťahali signál. Ak si dobre pamätám, bolo ich okolo 60. Zistili sme, že pole na ktorom bol v roku 1995 pápež Ján Pavol II. požiadavkám nevyhovuje.

Kedy vás osvietilo, ako to spraviť?

Šli sme na opačné pole, ktoré bolo zrkadlovo otočené a zrazu dávalo slnko zmysel, jeho natočenie dávalo zmysel, veľkosť poľa dávala zmysel, prístupové cesty relatívne dávali zmysel a od toho momentu sme vedeli, že toto je to miesto, kde sa podujatie uskutoční. Mesto začalo riešiť papiere s majiteľmi pozemkov a my sme začali na zelenej lúke, resp. medzi pšenicou a sójou kresliť jeden z najväčších eventov posledných rokov na Slovensku. Toto sa udialo v druhej polovici júna. Úprimne, ja by som za ideálny čas na prípravu tohto podujatia považoval pol roka, ale dostali sme necelé tri mesiace, tak sme sa do toho pustili. Spomeniem ešte, že pomedzi prípravu návštevy s pápežom sme s kolegovcami pár dní pred tým robili ešte týždňovú roadshow po Slovensku, viedenský maratón a koncert kapely Billy Barman.

aštín-142.jpg

Koľko ľudí na plný úväzok ste počas príprav vyťažili?

V agentúre je nás osem, na východe máme šesť kolegov. Samozrejme od momentu, ako sme začali riešiť produkciu pápeža, sme začali team rozširovať o ďalších “full- time” ľudí. Na samotné miesto udalosti pricestoval tri týždne pred podujatím zhruba 12-členný tím. Pár dní pred eventom pribudli ešte stage manageri, runneri, asisstenti produkcie, takže core tím tvorilo asi dvadsať ľudí.

Napadá ti teraz nejaká zaujímavá výzva, ktorú ste s tímom riešili?

Veľmi náročná, ale podnetná bola diskusia o dizajne hlavného pódia. Arcidiecéza sa rozhodla ísť cestou architektonickej súťaže a oslovených bolo približne jedenásť tímov architektov. V komisii sedeli profesori, docenti z fakulty architektúry, odborníci na stavebné veci, aj na sakrálnu architektúru a pod. Bol som v nej aj ja - dohliadal som na technickú realizovateľnosť projektu, keďže času na realizáciu sme mali naozaj málo. Ak by sme mali rok – ako dostali organizátori kongresu v Budapešti, mohli by sme sa baviť o veľkolepejšej scéne.

Aké presnejšie požiadavky na skladbu pódia prišli z Vatikánu? Predsa len, je to veľmi špecifický event, ktorý kultúrny manažér zažije raz za život. Alebo väčšinou - ani raz za život.

Spomínam si na veľa požiadaviek vyplývajúce z liturgie, ale najdôležitejšie boli požiadavky spojené s bezpečnosťou. Napríklad presun Svätého otca na pódium - základná výška pódia v Šaštíne bola 2,2 metra a plošina, po ktorej sa mal pápež dostať na pódium, mala definované presné percento stúpania. Kreslili a realizovali sme aj konkrétne rozmery všetkých schodov. Každý schod, po ktorom kráčal Svätý Otec, musel mať výšku desať centimetrov a hĺbku štyridsať centimetrov, čo je neštandardný rozmer. Bežný schod má rozmery 17x30. Všetky schody sme označil reflexnou páskou, aby videl, kadiaľ ide. Sédes – kreslo, na ktorom sedel, malo tiež veľmi presné požiadavky - šírka a hĺbka sedenia, výška opierok, čo je vzhľadom na jeho zdravotný stav pochopiteľné. Jeho tím tiež definoval počet evakuačných východov, pozície pre ochranku atď. Jedna z vecí, ktoré sme zadefinovali my ako produkcia, bola odolnosť stavby voči vetru - musela byť pripravená na rýchlosť vetra 120 km/hod, čo je samozrejme extrém, keďže pri takom vetre by sme samozrejme do areálu nepustili žiadnych ľudí. Vždy je lepšie to v zadaní predimenzovať, ako potom riešiť situácie, kedy všetko lieta.

Spomenul si extrémne počasie – mali ste aj plán B, kedy by sa rozhodlo, že na pole nemôžeme ísť? Čo by sa dialo v takom prípade?

Definovali sme si tri varianty. Všetci sme dúfali, a teda niektorí sa aj modlili za ten prvý, komfortný variant - že podmienky počasia alebo poveternostné podmienky budú také, že je to pre všetkých ľudí príjemné. Variant číslo dva, s ktorým sme rátali, ale dúfali sme, že nenastane, bol, že počasie bude pre ľudí nepríjemné, ale nie nebezpečené - to znamená, že návštevníci prichádzajú v daždi, vo vetre do nejakej hranice, sú zablatení atď. Jeden z mojich katastrofických snov, ktorý ma sprevádzal počas príprav, bol, že sme spolu so svätým otcom tlačili papamobil z blata ☺. Tretí variant bol pre prípad extrému, kedy nie je bezpečné púšťať ľudí dovnútra areálu.

Akým spôsobom ste sledovali počasie?

Mali sme profesionálnu spoluprácu so SHMÚ, odkiaľ nám posielali krátkodobé aj dlhodobé predpovede. V posledných dvoch dňoch sme mali nastavený tzv. alert systém. V momente, kedy by sa blížila búrka alebo sa zvyšovala rýchlosť vetra nad hranicu, ktorú sme mali dohodnutú, nás včas telefonicky upozornili. To sme využili napr. v Prešove, kde nám niekoľko hodín pred otvorením areálu prebehla cez areál búrka aj s bleskovým nebezpečenstvom, a vďaka správe o tejto búrke sme včas stiahli všetkých horolezcov z kovových konštrukcií. SHMÚ toto poskytuje aj ako komerčnú službu a sú to veľmi dobre využité peniaze. Naozaj túto službu odporúčam všetkým produkciám.

V organizovaní eventov si na Slovensku jeden z najlepších, ale musel to byť stres pracovať s toľkými premennými. Ako ste ho zvládali?

Musím povedať, že sme si dávali veľký pozor na tzv. „hospitality“ alebo „well-being“ ľudí v tíme. Mali sme kolegyňu, ktorá sa starala iba o to, či sme jedli, koľko sme spali, či sme natretí opaľovacím krémom, či máme pokrývku hlavy. Pre niekoho, kto to nezažil a nebol v takých situáciách, to môže znieť ako prehnané, ale pre niekoho, kto je štyri týždne mimo z pohodlia domova a je doslova na poli, je to alfa a omega prežitia. Nazvime túto pozíciu well-being manager a myslím si, že to veľmi pomohlo, že kdekoľvek a kedykoľvek bolo v okolí teba niečo aj na rýchle dodanie energie, aj vitamíny a všetko potrebné, aby sa nám niekto z tímu nezosypal.

Zober nás na chvíľu priamo do tvojej poľnej kancelárie v Šaštíne. Ako vyzerala práca v teréne?

Začali sme podlahou pre kamióny. Vedeli sme, že aj keby teoreticky tri týždne nepršalo, čo sa nestáva, mohli by sme mať problém s transportnými vozidlami. Použili sme všetku mobilnú podlahu na Slovensku a doviezli ďalších 3000 m2 z Poľska. Druhá vec, ktorá sa dovážala na pole, boli kancelárske kontajnery, v ktorých sme už tretí deň inštalácie mali elektriku, internet, tlačiarne, počítače, kreslá, gauče a odtiaľ pracovali. Potrebovali sme priamo na mieste vyjsť z tej bunky, vidieť plochu celú pred sebou, navigovať dodávateľov a podobne.

Koľko dní sa podujatie deinštalovalo?

Drvivú väčšinu vecí sa nám podarilo odviezť za päť dní. Dva týždne po akcii sme tam mali ešte kancelárske kontajnery, lebo pršalo a kamióny ich nemohli naložiť. Čo rád dávam do pozornosti ľuďom z prostredia produkcie a eventov je, že plán balenia a deinštalácie si treba pripraviť prejsť niekoľko dní pred podujatím a včas ho poslať dodávateľom, aby všetci vedeli, kto kedy čo balí. Podľa toho sa nastavujú aj počty brigádnikov a objednáva doprava. Je tiež veľmi dôležité mať na deinštaláciu pripravený a oddýchnutý tím, ktorý balenie potiahne. Nechať na deinštal ľudí, ktorí sú neoddýchnutí a dva dni nespali, znamená obrovské koledovanie si o zranenia, úraz alebo o to, že niekomu rupnú nervy alebo pododne.

Povedz nám ešte niečo o produkčnom teame, čo chodí s pápežom – koľko členov má, a čo sa od nich dá naučiť?

V prvom rade - hovoríme o Talianoch. Netreba si dávať očakávania britského a amerického štandardu. Celý tím okolo pápeža bol zhruba pätdesiat až šesťdesiat ľudí, ale väčšinu, tridsať až štyridsať ľudí tvorí ochranka. Ďalej je tam niekoľko manažérov za médiá, lekár, zdravotník, asistent zvuku atď. Pápež má tiež svoj samostatný liturgický team, takzvaných ceremonárov. Môj obľúbený bol produkčný Carlo a zážitok bol aj stretnúť šéfa ceremónií – monisiňora Mariniho, čo je človek, ktorého je vidieť na každej jednej fotografii, nielen pri pápežovi Františkovi, ale aj pri jeho predchodcovi Benediktovi XIV. Omša v Šaštíne bola jeho posledná, ktorú robil ako liturgista. Spolupráca s ním bola veľmi príjemná, všetci ho volali maestro a jeho dvaja zástupcovia sú obidvaja Slováci, takže to prebiehalo v príjemnej rodinnej atmosfére.

Dostal si sa aspoň raz blízko k pápežovi?

Spomínam si na jeden zo záverečných momentov, keď pápež odchádzal z areálu. Celá produkcia stála nastúpená popri koridore, kadiaľ prechádzal, držali sme sa okolo pliec, a keď nás zbadal, tak ukázal palec hore – vtedy si hovorím, taký typ pochvaly sme ešte od klienta, resp. od headlinera eventu nedostali.

aštín-238.jpg

Aký si mal z pápeža pocit?

Pôsobil ľudsky, priateľsky a skromne. Z toho, ako som mal možnosť vnímať pápeža Františka, myslím si, že ak by bol aj v malom stane, kde by naňho nesvietilo slnko a dostal by k dispozícii ako catering dve horalky a dve jabĺčka, mám taký pocit, že on by bol posledný, kto by sa sťažoval. Naozaj najväčšiu časť požiadaviek tvorili nároky ochranky a nároky na bezpečnosť ako celok.

Nahliadnime spolu aj do backstage-u Svätého otca. Bola to náročná rekvizitárska a gastronomická misia alebo si máme predstaviť skromný interiér?

Pápežova šatňa boli dve pagody s rozlohou päťdesiat metrov štvorcových, ktoré nikdy predtým neboli použité – boli úplne nové. Každú jednu časť stanu skontrolovala ochranka pyrotechnickou kontrolou a podobne. Boli to miestnosti s podlahou, kobercom a jednoduchými kreslami. Žiadne vnútorné baldachýny, plachty – celé zariadené v jednoduchosti.

Priblíž nám, ak môžeš, aj pápežov catering. Pripravovali ste niečo špeciálne?

Pitie pozostávalo zo zapečatených sklenených a plastových fliaš neperlivej vody, dôkladne skontrolovaných slovenskou aj pápežovou ochrankou. Catering bol tiež veľmi skromný - ovocie, sladké a slané snacky. Samozrejme, pravidlá sú veľmi prísne - hygienici ochranky idú do kuchyne, kde sa to pripravuje, kontrolujú obaly surovín, ktoré sa otvárajú, kontrolujú bloky, kde sa to nakupovalo, zo všetkého odoberajú vzorky, ktoré archivujú pár dní.

Sédes, na ktorom pápež sedel - bol vyrobený na mieru?

Všetko na pódiu sa vyrábalo na mieru, ale čo je skvelé, väčšinu rekvizít, sa nám podarila užitočne zrecyklovať - buď rozdať alebo použiť pri ďalších stavbách. Napríklad časť stoličiek sme posunuli do kaplniek a kostolov, koberce do škôlok, všetky biele meshe sme zbalili a poslali do Košíc do Dorka bags. To je projekt, kde ženy z centier pre týrané matky alebo azylových centier, šijú z použitých meshov a eventových bannerov plážové tašky a bagy na chrbát. Drevo a OSB dosky sa môžu použiť pri stavbách a rekonštrukciách. Pri sédese je to trochu otázne, lebo tak obrovský a veľkolepý sédes nemajú ani arcibiskupi v katedrálach. Dá sa ale zmenšiť a skrátiť.

Mali ste všetci naštudované nejaké tajné scenáre pre prípad evakuácie, ak by sa niečo na podujatí zomlelo?

Keď hovoríme celkovo o evakuácii, priority sú určené v troch líniách. Prvá línia je pápež, druhá sú ostatné chránené osoby na podujatí ako prezidentka, premiér, predseda parlamentu a podobne a tretia sú tie desiatky tisíc ľudí. Samozrejme, vstupuje do toho množstvo premenných a záleží to od konkrétneho dôvodu evakuácie. Čo sa týka plánu evakuácie pápeža, koordinuje ho priamo na mieste šéf bezpečnosti z Vatikánu. Vedeli sme jeho základné rysy, ale viac sme z bezpečnostných dôvodov vedieť nemohli.

aštín-189.jpg

Kto bol prostredníkom v bezpečnostnej debate medzi jednotlivými zložkami?

Celým lídrom bezpečnostných opatrení bol Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií – to je vládna ochranka, ako ich v skratke nazývame. Oni sú hlavný kontaktný bod pre Vatikán a pre ich bezpečnosť. Zaujímavé je, až pápež František zaviedol pravidlo, že na zahraničné cesty bezpečnostný team okolo neho chodí tvorený pol na pol z Vatikánskych žandárov a zo Švajčiarskej gardy. Predtým za pápeža Benedikta a jeho predchodcov to bolo tak, že chodili iba žandári a Švajčiarska garda zostávala vo Vatikáne. Tak ako vo veľa štátoch, a teda nemusíme ísť ďaleko - aj na Slovensku - sa časom stane, že začnú nejaké pnutia medzi dvomi rôznymi bezpečnostnými zložkami v štáte. Pápež František obe zložky spojil z dôvodu zlepšenia vzťahov medzi zložkami.

Vráťme sa ešte k počtu účastníkov. Odhad bol 300 tisíc, nakoniec ich prišlo menej. Čo ak by sa však prvé prognózy naplnili, bolo reálne toľko ľudí zvládnuť?

Čo sa týka toho odhadu, niekto na začiatku povedal, že 300 tisíc. A to bola dlhá otázka celé tie prípravné práce, že kto povedal toto číslo a na základe čoho. Ale späť k otázke - to pole ako také by pôvodne odhadovaný počet ľudí kapacitne aj bezpečnostne dalo, otáznik skôr visel nad prístupovými cestami, kde by sa pri príchode aj odchode tvorili kolóny niekoľko hodín. Dnes je taká doba, že ľudia chcú zaparkovať dvadsať metrov od pódia, sú ochotní počkať na vstup maximálne minútu, sedieť na najlepšej stoličke, s najlepším zvukom a pri 300 tisíc ľuďoch to nie je možné. My sme ale asi v druhej polovici augusta prekresľovali celý areál z 300 tisíc na kapacitu 150 tisíc a vo finále prišlo 50 – 60 tisíc ľudí.

Bol si ako dieťa “na pápežovi” v 95-tom? Čo sa ti vybavuje z tohto dňa?

Spomínam si na to matne, mal som sedem rokov, ale viem, že sa nikto nepozastavoval nad tým, že vstávam o polnoci, od druhej čakám, je mi zima, tlačím sa v tlačenici, počet chemických toaliet určite nie je 500 kusov ako tomu bolo teraz. Jeden z dodávateľov toaliet mi hovoril, že v Rožňave bolo v roku 1995 len 20 chemických toaliet na pol milióna ľudí a napriek tomu, si dnes nikto nepamätá Rožňavu ako event, kde by bol problém s toaletami. Tak, ako sa vyvíja servis a level toho, čo dokážu promotéri, organizátori a dodávatelia, tak sa aj úmerne k tomu vyvíjajú požiadavky návštevníkov na ich komfort.

Keď sme už začali spomínať, poďme úplne k tvojmu prvému eventu, ktorý si organizoval. Kedy, kde a ako sa to dialo?

Bola to asi školská besiedka v ôsmej alebo deviatej triede na ZŠ. Organizovali sme diskotéku. Ja som zohnal techniku, oco mi ju doviezol, so spolužiačkami sme hrali, mixovali, len potom sa oco nahneval a už mi techniku nechcel odviezť, takže hneď na prvom evente som zažil problém s “dodávateľom“ (smiech). Potom na gymnáziu som už pripravoval kopec eventov a zaúčal sa v ozvučovacej agentúre Agency JH. Na toto si pamätám. Chalani v agentúre mali už “rozchytané“ pozície - zvuk, svetlo, video, pódium atď. Ja ako najmladší som vtedy tú „svoju“ oblasť nemal. Neušla sa mi. Cez Festival Lumen a Pohodu som sa ale neskôr dostal k produkcii a cez Miša Kaščáka k bezpečnosti podujatí. Mišo ma “dokopal“ ísť študovať bezpečnosť do Británie. Mne sa zdalo, že bezpečnosť eventov nie je na Slovensku téma. On povedal - uvidíš, za pár rokov to téma bude. Tak som ho poslúchol a išiel som študovať a bezpečnosť eventov naozaj postupne začína byť téma aj na Slovensku.

Na čom pracuješ s tímom túto jeseň?

Túto jeseň nás čaká zopár eventov a konferencií. Sme v strehu, ak bude potrebné prejsť do úplného online-u alebo do hybridu, uvidíme. Nedávno som bol i na obhliadke Národného futbalového štadióna na jedno veľké podujatie, ktoré sa bude konať budúci rok. O pár týždňov budem môcť povedať viac.

Bolo organizovanie návštevy pápeža tvojim snom alebo si to bral ako ďalšiu prácu?

Úprimne, pripravovať pápežovu návštevu na Slovensku bola jedna z vecí v mojom životnom „bucket liste“. Po odchode pápeža mi v bucket liste ostali ešte dve.

Prezradíš ich?

Chcel by som byť šéfom produkcie otváracieho ceremoniálu Olympijských hier. Konkrétne v tejto oblasti síce vnímam, že na Slovensku je viac profíkov, ktorí by to dali oveľa lepšie, keďže je to viac televízna produkcia, ale určite by som s tým chcel nejako súvisieť. No a to posledné si zatiaľ nechám pre seba.

Juraj Adam a Jana Pekárková

FOTO: Archív PS:Events

MARTIN KRÁLOVIČ (bio) Ako jeden z mála Slovákov sa venuje bezpečnosti davu a masových podujatí, vyštudoval Buckinghamshire New University vo Veľkej Británii, odbor Crowd safety managment, čo je bezpečnosť na hromadných podujatiach. V súčasnosti si dokončuje masters degree na Coventry university. Na Slovensku sa podieľal na koncerte Andrea Bocelliho, MS v ľadovom hokeji, spolupracoval na festivale Pohoda a Uprising. Prednáša predmet “Festivalová produkcia” na JAMU v Brne.

20210508_194820000_iOS.jpg

Zdieľať

Ďalšie články

Copyright (c) 2021 Zaži v Trnave – Mestské kultúrne stredisko. Všetky práva vyhradené. Webdizajn od Malina Studio.