Sladká vôňa sprevádza Trnavu už od roku 1905, kedy Adolf Fischer založil vychýrenú ,,trnavskú továreň na čokoládu”, neskôr známu ako Figaro. Kedy sa pozrieť za múry továrne, ak nie teraz pred Vianocami? Pridajte sa.
Teraz by sa hodil ozprávkový začiatok reportáže, ako sa moja exkurzia začala zlatým lístkom od Willieho Wonku. Začala sa však emailom. Aj elektronická pošta z čokoládovne však vonia lieskovoorieškovo, ak si to veľmi želáte. A to som si ja veru želala.
Dala som si slané raňajky a chystala sa na výlet do kultovej karamelovej budovy vedľa vlakovej stanice. Veď kam inam? Musela som však zmeniť súradnice v navigácii. Čokoládová výroba sa totiž v roku 1998 presunula do Cífera a len časť z nej ostala v Trnave. Zisťujem, čo sa v súčasnosti kúzli za legendárnymi oknami Figara. Vznikajú tu chladivé Snehulky, banánky v čokoláde, turecký med, roksové lízanky a kultové vianočné salónky. Za posledný rok vycestovalo z Malého Ríma do sveta až 32 ton tejto nostalgickej sladkosti.
Najobľúbenejšie na Slovensku sú vraj banánkové salónky, ale vždy sa zapráši aj po klasických fondánových s rumovo-punčovou príchuťou. Niektoré sú súčasťou kolekcií, iné idú do čisto salónkových balíčkov. Neviem, ako to bolo u vás, ale v našej rodine sa jedno balenie salóniek používalo vyše desať rokov. Až vtedy mali správnu tvrdosť. Legenda hovorí, že kto sa ulakomil na starú salónku, cmúľal ju už naveky.
Čokoládová továreň sa dostala aj na pohľadnice. Foto: Webarchív.
Je nebo z čokolády?
Vráťme sa naspäť na moju čokoládovú cestu.
Navigácia ma z Trnavy poslala na Družstevnú ulicu v Cíferi, kde nenápadná budova ukrýva vo vnútri tajný čokoládový svet. Je v ňom príjemne teplo, čisto, všade naokolo sú cukrovinárky v bielom a neustále vás opantáva vôňa.
Tá b-o-ž-s-k-á čokoládová vôňa. Ak by mi niekto povedal, že toto je nebo, uverím mu.
,,V nádobe vpravo sa mieša horká čokoláda, vedľa je mliečna a máme aj niekoľkotonovú zásobáreň na kakaovú hmotu, ktorá je základom poctivej čokolády spolu s kakaovým maslom a cukrom,” vysvetľuje mi vedúca výroby. Pár hobliniek kakaovej hmoty ochutnám a prenesiem sa do čias Aztékov, ktorí ju konzumovali v tejto čistej forme. Cítim poriadne horké, ale intenzívne spojenie s divokou prírodou Strednej Ameriky.
Čokoládový vodopád v Cíferi šíri vôňu do celej továrne.
Kolotoče v oddelení figúrok
Zaujmú ma linky na výrobu dutých figúrok. Vyzerá to ako čokoládová pôrodnica. ,,Tu sa rodia vianoční anjeli, medvedíci, Mikulášovia so saňami, zvončeky, šišky na šnúrke či snehuliaci do kolekcií”. Tradícia dutých vianočných čokoládových figúrok vyrábaných pôvodne v Trnave má už storočnicu za sebou. V Cíferi, kde sa čokoládovňa nachádza, dnes vyrobia len z postavičky Mikuláša, ktorá je najobľúbenejším čokosymbolom blížiacich sa Vianoc, 1,5 milióna kusov ročne.
Pýtam sa, ako je možné, že je čokoláda na figúrkach taká lesklá:
„Kúzlo je v teplote. Najprv sa čokoláda zohrieva, a potom prudko ochladí, čo dodá figúrke Mikuláša lesk a šarm,“ vysvetľuje mi moja sprievodkyňa. Zaujme ma zvláštny „kolotoč“, na ktorom sa čokoláda napustená do formičiek otáčaním rozlieva po ich obvode tak, aby vznikol dokonalý tvar figúrky. Na vianočnej centrifúge sa ročne vykrúti asi 150 ton figúrok. Na túto atrakciu majú celoročnú permanentku.
Keď z kohútikov tečie vianočný likér
Od dutých figúrok prechádzame k likérovým šiškám.
Dozvedám sa, že v Cíferi vyrábajú až 11 príchutí likérov podľa vlastnej receptúry. Stihnem si zapamätať karamelovú, kapučínovú, banánovú, višňovú, orechovú, mandľovú a čokoládovú príchuť. Sledujem pracovité metličky obrovského šľahača ako vymiešavajú vajcový likér, ktorý je na Slovensku najobľúbenejší a najvianočnejší.
Lýdia tu pracuje od roku 1981, teda viac ako 40 rokov, odkedy sa vyučila za cukrárku. Mnohé zamestnankyne sú verné práci s čokoládou celé desaťročia. Lýdia najviac miluje práve alchýmiu miešania likérov, ktorými sa plnia veľkonočné vajíčka a vianočné šišky.
Môj úlovok
„Nech sa páči, rozbaľte si,” podáva mi pani vedúca vianočnú čokoládovú ozdobu v zlatom obale so šnúrkou. Už aj trhám ligotavý staniol a otáčam v ruke šišku s krásnymi hladkými stenami, za ktoré by sa majster omietkar nemusel hanbiť. „Ako sa likér do šišky dostal?” pýtam sa po zahryznutí. „Šišky najprv nadierkujeme na páse, stroj do nich cez trysku naplní likér a dierku uzatvorí kvapkou čokolády.” Skutočne, zrazu zbadám na šiške malú čokoládovú zátku, kadiaľ sa šiška plnila. Konečne aj ja ochutnávam z vianočnej nádielky. Prosím, nerušiť! Už od začiatku mojej návštevy som čokoládové ozdoby hypnotizovala a dúfala, že keď sa objaví nejaký nepodarok, poputuje mne. V čokoládovej továrni sú však i prasknuté figúrky súčasťou kolobehu. „Žiadna čokoláda u nás nevyjde nazmar. Keď figúrky roztopíme, môžu ísť na druhé kolo do foriem.”
Páči sa mi táto druhá šanca pre čokoládu. Páči sa mi aj to, že zamestnankyne a zamestnanci môžu sladkosti ochutnávať. Degustovanie výrobkov majú niektorí priamo v pracovnej náplni. Treba denne overiť, či má vzorka správnu príchuť, či sa náhodou nepomiešali náplne, ale aj to, či má figúrka správne označenie a obal.
Čokoládové šišky majú v Trnave tradíciu už desiatky rokov. Foto: Webarchív.
Figúrky treba obliecť alebo aktuálne módne trendy v čokoláde
Obliekanie figúrok do farebných alobalov je v čokoládovni ako malá módna prehliadka. Výrobné pásy sa menia na móla a figúrky sa jedna pred druhou predbiehajú, ktorá je krajšia a štýlovejšia. Vianočná formácia sa babuší do čapíc, rukavíc, šálov , hviezd, anjeli do krídel, Mikulášovia do brady a do kabátcov. Zhon na pásoch je ako na čokoládovej D1. Šišky čakajú na baličke zlaté, strieborné, červené či medené outfity, zvonce ozdobia modrobiele.
Čokoládová linka takmer nikdy nespí. Kým na jednom konci dobieha posledná vianočná várka tohtoročných sladkostí, z druhej strany už pomaly zostupujú z linky veľkonočné zajace, húsatká, kuriatka a vajíčka pripravené na ďalšiu sezónu. A keď my začneme na jar zdobiť príbytky zlatým dažďom, v Cíferi už bude zas snežiť. Taká je továreň na čokoládu v Cíferi. Stretáva sa v nej ráno s nocou. Zima s jarou. Vianoce s Veľkou nocou. Jej trnavská matka pradie do rytmu ešte dlhšie - už 120 rokov. Z detí sa za ten čas stali rodičia. Z rodičov starí rodičia. Zo starých rodičov prarodičia. A napriek tomu nás vie čokoládou spojiť v čase a všetci sa na moment staneme deťmi.
To je pravé kúzlo čokolády.
To je pravé kúzlo Vianoc.
Jana Pekárková
Článok bol súčasťou viacnočného špeciálu Advent v Trnave, ktorý vyšiel v Trnave v náklade 2000 kusov. V novinách boli použité linoryty detí z trnavských ZUŠiek.
Ryba: Žiak SZUŠ Pablo, 10 rokov
