Kino Hviezda sa stane kultúrnym centrom. Po niekoľkomesačnej odbornej diskusii máme víťazný projekt. Pod číslom 49194 sa ukrýva návrh kolektívu autorov, ktorý poslal do súťaže Ing. arch. Igor Pohanič z A- Design s.r.o. Návrh prepája veľmi živo novú sálu, foyer a mesto.
Panoramatické kino so stereo zvukom otvorili na Paulínskej ulici v roku 1972. Zapadalo do staršej zástavby jednopodlažných a dvojpodlažných domov lemujúcich pôvodnú ulicu. Dnes príbeh tohto ikonického priestoru pokračuje transformáciou na kultúrne centrum.
Na Paulínskej vyrastie kompaktný dom prepojený s organizmom mesta
„Návrh ponúka vo veľkej miere aktívny obvod budúceho kultúrneho centra. Smerom do Paulínskej ulice prostredníctvom rozšírenej lodžie umožňuje veľkorysé prepojenie medzi sálou, foyer a ulicou, a tým zároveň aj pretekanie programu a aktivít KC do verejného priestoru. Zároveň však prostredníctvom kaviarne a prenajímateľných ateliérov oživuje aj bočné priestory, ktoré podporujú možné priečne prepojenia Paulínskej a Hlavnej ulice,“ píše sa v oficiálnej zápisnici súťaže.
Sála sa nafúkne
Nový návrh dbá na najdôležitejšiu požiadavku, a to polyfunkčnosť objektu, čomu bude prispôsobená aj kapacitná veľkosť variabilnej sály, teda pôvodná premietacia sála sa „nafúkne“. Bude možné tu usadiť minimálne 500 divákov a pripraviť 800 miest na státie.
Priestor sály bude izolovaný zo zázemia, "backstage". Kvôli pohodlnému presúvaniu kulís, osvetľovcích rámp a rôznej inej výbavy potrebnej na jednotlivé typy eventov, odborníci odporúčajú rozšíriť a zväčšiť dvere na minimálne 2 metre. Javisko bude variabilne nastavovateľné, aby bolo možno pripraviť priestor pre veľký koncert, módnu prehliadku, výstavu či tanečný večer. Sála by mala vyhovovať aj prípadnej kinoprojekcii s využitím najnovších technológií. Návrh tiež naznačuje aj možnosť poréznosti fasády sály oknom na sever, čim by sa dala dosiahnuť kontrolovaná práca s prirodzeným osvetlením sály pre denné aktivity.
Odkrytý pohľad zhora na vnútorné priestory Hviezdy lepšie približuje organizáciu vnútornej sály, ako i prepojenie bočných ateliérov a kaviarne.
Namiesto novej stavby rekonštrukcia. Prečo?
Na tému premeny Kina Hviezda viedlo mesto dlhé debaty. V hre bola aj idea postaviť na pozemku kina novú budovu s modernou architektúrou spĺňajúcou súčasné štandardy. To ale kvôli historickej hodnote budovy nebolo možné zrealizovať.
"Najprv sa s tým stotožňovalo ťažko, no rozhodli sme sa ísť cestou architektonickej súťaže a vďaka odbornej komisii sme našli ten najlepší možný variant rekonštrukcie budovy, majúc na zreteli hodnoty stanovené Krajským pamiatkovým úradom, súčasne vnímajúc potrebu zachovania niektorých architektonických prvkov. Najprv sa nám to javilo ako značne obmedzujúce, ale obmedzenia robia majstrov, a to sa nám osvedčilo. Vďaka návrhu, ktorý uspel, duša budovy zostane zachovaná. Veríme, že do nového kultúrneho centra budú Trnavčania chodiť za zážitkami radi a budú tu vyhľadávať aj umelecké podnety,“ hovorí Peter Cagala, riaditeľ Zaži v Trnave - Mestského kultúrneho strediska.
Čo z pôvodného sa zachová?
Revitalizovaná budova zachová niektoré prvky starej Hviezdy: tvar kina – obráteného písmena T, výraznú horizontálnosť dosky tvoriacej foyer. Z umeleckých prvkov to budú diela významného umeleckého tandemu Dóku a Barteka. Zachované zostanú i niektoré materiálové detaily, ktoré ocenili aj samotní porotcovia, napríklad pôvodná podlaha** v priestoroch lodžie a foyer.
Víťazný projekt presvedčil porotu zo 14 prihlásených najmä hmotovo-priestorovým riešením.
Na grand finále sa v Trnave zišlo všetkých desať porotcov z Česka i Slovenska
Odborná porota bola vyskladaná zo špičkových slovenských a českých architektov, Trnava mala v porote troch zástupcov z mesta. Po dvoch kolách sa porotcom podarilo dopracovať k spoločnému konsenzu.
„Atmosféra bola veľmi priateľská, návrhy boli veľmi širokospektrálne poňaté. Celková odbornosť poroty bola na vysokej úrovni, mali sme tu ľudí z Fakulty architektúry a dizajnu v Bratislave či Vysokej školy výtvarných umení, takže mám naozaj dobrý pocit, že sme vybrali to najlepšie dielo. Víťazný návrh sa odlíšil tým, že bol univerzálny a poskytne Trnave redutu, ktorá tu absentovala. Trnava konečne získa priestor, kde pod jednou strechou budú rôzne kultúrno-spoločenské akcie,“ hodnotí priebeh súťaže Peter Purdeš, vedúci úseku urbanisticko-architektonickej koncepcie, autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov.
Konkurencia v návrhoch bola vysoká
„Nebolo jednoduché vybrať zo 14 návrhov jedného víťaza, pretože nebolo jednoduché ani vybrať tri postupujúce návrhy v predošlom kole. Víťazný návrh vyhral vďaka kritériu, ktoré stanovila porota – hmotové a funkčné riešenie a v tom je víťazný návrh najlepší. Bude však ešte potrebné dopracovať interiér tak, aby vytvoril tvorivú atmosféru, ktorú si kultúra žiada,“ vysvetľuje Jitka Ressová, architektka autorizovaná v Českej komore architektov.
Iný názor mala architektka Michaela Hantabalová: " Na víťaznom návrhu bol veľmi silný koncept. Bol jednoznačný, jasný, zrozumiteľný. Model kultúrneho centra zaujal hmotovo-priestorovým usporiadaním, zachovaním pôvodného a vhodným doplnením nových prvkov jednoznačne prevážil ostatné návrhy**.“
Ďalšími členmi poroty boli vynikajúci architekti Štefan Polakovič a Peter Stec. Za mesto Trnava zastupoval architektonickú zložku Ondrej Horváth, ktorý je vedúcim Odboru územného rozvoja a koncepcií.
Petr Hájek ako predseda poroty
Najvýznamnejším menom "hviezdnej "poroty bol určite architekt Petr Hájek, ktorý je vedúcim Katedry architektonickej tvorby VŠVU a legendou českej architektonickej produkcie. Je autorom oceňovaných realizácií ako KCEV Vrchlabí, Dúm Chameleon, Centrum současného umení DOX, rekonštrukcia Letenskej vodárenskej veže na Letnej, zvieracie krematórium Věčná loviště. Je tiež držiteľom titulu Architekt roku 2018.
Porotcovanie bolo cennou skúsenosťou aj pre „našich“
„Bola to mimoriadne zaujímavá skúsenosť a veľa si odnášam. Ako historik umenia a architektúry som viac-menej vždy postavený pred teoretický problém, ktorý sa postupne preklápa do praxe. Teraz som mohol vidieť, ako prax dokáže byť prepletená bohatou architektonickou teóriou, uvažovaním v rôznych kontextoch – zvuku, svetla, materiálov a samotného výrazu stavby. To všetko bolo pre mňa veľkou školou. Okrem toho sme si všetci sadli aj ľudsky, čo spríjemnilo a zlepšilo náš výber,“ hovorí Adrián Kobetič, mestský kurátor.
„Celý tento proces bol pre mňa napínavý. Najdôležitejšie bolo nenechať sa unášať emóciami a veriť tomu, že odborníci najlepšie vyhodnotia praktickú stránku priestoru a jeho potrieb, ktoré ako mesto máme. Vnímal som, akým spôsobom dynamika práce napreduje a naozaj netrpezlivo a v napätí som očakával, ako to celé vyvrcholí," dopĺňa Peter Cagala.
Budúce kultúrne centrum otvorí dvere aj z bočných ulíc a prepojí tak budovu s mestom.
Architektka Jana Moravcová bola milo prekvapená naším mestom, rovnako ako aj prístupom vedenia: „Som nadšená z predstaviteľov mesta. Som rada, že som mohla byť v tíme architektov, ktorí vybrali to najlepšie, čo v súťaži bolo a teším sa, že tu vyrastie krásna budova, kde budem môcť zažiť nejaký koncert alebo inú udalosť.“
Takto vyzerá vizualizácia víťaznej 94-ky z rúk šikovného tímu autorov: Ing. arch. Michal Romanec, Ing. arch. Patrik Kuva, Ing. arch. Bohdan Hollý, Ing. arch. Tomáš Pohanič, Bc. Adela Tichá, Bc. Jozef Sefčík, Ing. arch. Michal Buranovský.
Tereza Šimončičová
Fotogaléria článku
