Kultúra má rôzne rozmery a presahy. Tentokrát sme sa zamerali na tie, ktoré aktuálne mnohí skrývame pod svetrami. Vyspovedali sme Zdenku Haas a Laca Vrždáka, profi tatérov, ktorých cesty sa skrížili a vybudovali úspešné štúdio. Povedia vám, ako začínali, čomu sa venujú, ako vyzerá tatérska súťaž a nakoniec prihodia aj nejaké rady, tipy a triky pre potetovaných aj nepotetovaných.
Vo fachu sa obaja pohybujete už nejaký ten piatok. Zdenka začínala v roku 2003 ako samouk, Laci tetuje od 2007-ho. Aké boli vaše umelecké začiatky?
Lacko: Kreslil som a maľoval už ako malý chlapec. Moja mama bola mojím vzorom, dá sa povedať, že talent mám po nej. Snažil som sa ju napodobniť, a tak som „pajcoval“ jej obrázky. Kreslil som stále. V škole som mával najviac dokreslenú lavicu, na konci roka som to vždy musel brúsiť a natierať. Než som začal s tetovaním, mal som v úmysle dostať sa na VŠVU, kam ma napokon nezobrali. Vďaka príprave na talentové skúšky som navštevoval ateliér prof. Blažeja Baláža, čo ma nasmerovalo v ďalšej tvorbe. Ku kariére tatéra mi pomohlo aj blízke okolie a kamaráti, ktorí na mňa tlačili, aby som začal. Najväčšiu silu som našiel v mojej manželke, ktorá ma podporila aj cez vtedajšiu zložitú situáciu, mali sme hypotéku na byt, čerstvo narodeného syna. Išli sme do rizika, zobral som si úver, najprv na výbavu, neskôr na rozbeh štúdia. Aj keď je teraz tetovanie na prvom mieste, stále rád maľujem, kreslím, staviam a kreujem modely.
Foto: Laco Vrždák, zdroj: súkromný archív
Zdenka: Pokreslila som všetko, čo sa dalo, detské knihy, hračky všetkých tvarov a materiálov. Nadanie pre kresbu som zdedila po otcovi, občas do tých kníh kreslil so mnou. Už na základnej som spolužiakom často pomáhala s kreslením, rozhodla som sa pokračovať na strednú umeleckú, kde som pod vedením skvelej pedagogičky Rozálie Habovej tvrdo pracovala. Poskytla mi nový pohľad na svet okolo, predstavila mi profesionálnu kresbu, maľbu a rôzne iné výtvarné techniky, toto obdobie považujem za míľnik pre moje neskoršie smerovanie. Na Škole úžitkového výtvarníctva J. Vydru som skončila odbor propagačná grafika, pri niektorých návrhoch z toho čerpám doteraz. Už na strednej ma lákalo skúsiť tetovanie, v našom meste začínal Peter Bobek, dnes uznávaný majster a priekopník veľkej generácie tatérov. Vtedy mal v našom meste malé štúdio pri železnici a ja už ako sedemnásťročná som mohla občas sedieť a dívať sa, ako pracuje. Popri výške som už amatérsky tetovala a neskoršia ponuka práce v tetovacom štúdiu mi už len otvorila ďalšie dvere. Doteraz rada maľujem, idem si skôr ilustrácie, ktoré zatiaľ zostávajú u mňa v šuflíku.
Foto: Zdena Haas, zdroj: súkromný archív
Časom ste vybudovali vlastné štúdio, ktoré oslávilo svoju prvú desaťročnicu. Ako ste sa spoznali a ako vznikol samotný koncept štúdia?
Každý sme začínali a vyvíjali sa na iných miestach. Ja som mala svoje štúdio Free Art Tatoo v Pezinku, Lacko otvoril jeho Recoil Ateliér v Trnave. Poznali sme sa, lebo tatéri zvyknú byť v kontakte. Stretávame sa na rôznych akciách a súťažiach. Komunikujeme spolu, radíme si, popíjame, je to veľmi živá komunita. My sme si po ľudskej aj profesijnej stránke sadli, preto sme sa rozhodli naše štúdiá spojiť.
Spomenuli ste tatérske súťaže. Na akom podujatí ste sa naposledy zúčastnili a ako to prebieha? Máte nejakú akciu vytipovanú v blízkej dobe?
Počas kovidu bola funkčná iba súťaž v Olomouci, ostatné pozastavili a niektoré aj zanikli. Radi sme chodili do Brna či Bratislavy. Hlad po súťažení počas tejto sezóny sme chceli zahnať návštevami aj menších konvencií, ale tie už zostanú iba prchavou spomienkou, keďže svojou úrovňou nenaplnili naše očakávania. Kvalitná súťaž, čo tatér môže skúsiť, je súťaž Tattoofest v Krakowe. Rezervovať stánok pre tetovacie štúdio je možné len na pozvanie alebo po kontrole kvality vašej práce organizátormi. Samotná súťaž prebieha jednoducho: pozrieš si súťažné kategórie v danej konvencii, zoženieš odvážneho modela, zbalíš vybavenie a idete. Na mieste pracuješ pod časovým limitom. Je ti pridelené číslo, s ktorým hotový model prichádza na pódium, kde prebieha hodnotenie porotcov. Porota je zložená zo skúsených tatérov a kategórie sú rôzne - čiernosivé, farebné, tradičné a neotradičné, realistické tetovanie atď. Čo sa týka našich ďalších výletov, isto si zopakujeme Krakow a ťahá nás to spoznať viaceré európske konvencie, malým snom je Barcelona.
Foto: Súťaž Krakow, vľavo Veronika Hanuliaková, vpravo Zdena Haas, zdroj: súkromný archív
Ako sa zmenilo vnímanie potetovaných ľudí v čase? Vnímate ešte stále nejaký hejt okolia?
Dnes už sa stáva tetovanie absolútne všedným. Začala som ho vnímať koncom 90. rokov, vtedy bolo skôr súčasťou ľudí pohybujúcich sa v subkultúrach. Postupne začala éra tribalov, malých ornamentov na členkoch, pleciach a v oblasti krížov. Väčšie tetovanie bolo skôr výnimkou a odvážlivci boli zvyčajne z profesií, kde ich zamestnávateľ neobmedzoval. Spolu s rastúcou kvalitou práce tatérov sa zmenil aj pohľad spoločnosti, začali sa robiť aj ústupky v zamestnaniach a prestalo to byť tabu. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí si neodpustia nevhodné poznámky, ale v poslednej dobe je častý feedback našich klientov taký, že ich aj cudzí ľudia zastavia a s nadšením sa pýtajú, kto im to robil. Z pozície tatérov sa niekedy stretávame s podceňovaním tejto profesie. Pripisujeme to tomu, že v ostatných rokoch sa vyrojil ohromný záujem o toto remeslo aj zo strany netalentovaných ľudí bez triviálnej sebareflexie, ktorí otvárajú štúdiá, robia masívne promo, pričom aj laik vidí, že práca je slabučká.
Foto: Laco Vrždák, zdroj: súkromný archív
Foto: Zdena Haas, zdroj: súkromný archív
Spoločnosť prechádza rôznymi trendmi a ani tetovania nie sú výnimkou. Od ornamentov, cez motýle pištole, ruže či lebky, sa dnes fantázii medze nekladú a často sa stretneme s minimalizmom - šálkami kávy, pohármi vína, mini znakmi, zvieracími motívmi či silnou abstrakciou. Čo ľudia chcú vytetovať najčastejšie? Sú motívy, ktoré odmietate robiť?
V ostatných rokoch sa požiadavky ľudí zmenili. Prichádzajú s osobnou motiváciou a témou. My im vypracujeme originálne dizajny, nasmerujeme ich, poradíme. Vo všeobecnosti pretrvávajú komiksy, old school kerky, náboženské, prírodné, filmové motívy, v rôznych prevedeniach: realistickom, štylizácii, geometrickom, až po absolútne abstraktné tvary. Dnes sa k nám už nechodí s obrázkom z internetu na štýl „toto chcem“. Najlepšie je, keď klient príde s myšlienkou na konzultáciu, kde rovno spozná tatéra aj prostredie. Tradične je pre nás bizarná požiadavka, keď chce niekto vytetovať meno frajerky, frajera. A už štandardne netetujeme extrémistické symboly a všetky motívy, ktoré spadajú pod pravicový extrémizmus. Odmietame aj takých klientov, ktorí nemajú na sebe žiadnu kérku a chcú rovno tetovanie na krk, hánky alebo tvár. Jednak to vyzerá divne, no hlavne je to nevyzretý krok.
Foto: Laco Vrždák, zdroj: súkromný archív
Foto: Zdena Haas, zdroj: súkromný archív
Čo považujete za vaše najväčšie úspechy?
Najväčším úspechom bolo rozbehnutie spoločného štúdia. To, aké zázemie sme si vybudovali. Vzdušné a pokojné prostredie Kapitulskej ulice s úžasnými kolegami a priateľskou, veselou a kreatívnou atmosférou. Sme štyria: ja s Lackom, Veronika a Filip. Každý z nás má iný štýl tetovania, čo zvyšuje predpoklad, že si klient u nás nájde pochopenie pre svoju predstavu. No a úspechom je, že štúdio prežilo aj náročne časy a sme tu stále už desať rokov.
Foto: súkromný archív Zdeny Haas
Akých chýb sa ľudia najčastejšie dopúšťajú pri starostlivosti o čerstvé tetovanie?
Najčastejšou chybou pri starostlivosti o čerstvé tetovanie je pocit, že som si žiadne ani nedal urobiť, teda zákazník sa nechce v ničom obmedziť. Ráno sa mu spraví tetovanie a večer ide hrať futbal, cvičiť, ide si zabehať, rúbať drevo alebo robí inú aktivitu, ktorá ovplyvní vyhojenie tetovania. Extrém bol jeden náš zákazník, ktorý si druhý deň po tetovaní odbehol na dvadsať minút do solária alebo ďalší, čo si tetovanie drhol hubkou vo vani plnej vody a peny. Namáčať si čerstvé tetovanie v bazéne alebo vo vani či v jazere je rozhodne chyba. Starostlivosť o tetovanie nie je žiadna veda. Dnes už je prirodzené, že tatér prelepí čerstvé tetovanie špeciálnou fóliou, ktorú sa odlepí až o pár dní a tetovanie je skoro vyhojené. Potom ho stačí raz denne umyť antibakteriálnym mydlom a natrieť krémom na tetovanie.
Foto: Laco Vrždák, zdroj: súkromný archív
Foto: Zdena Haas, zdroj: súkromný archív
Ľudia často váhajú nad tetovaním veľmi dlho a nakoniec aj výsledok vyzerá, akoby bol bez rozmyslu. Akú cennú radu/tip by ste dali potenciálnym zákazníkom, ktorí sa odhodlávajú?
Máme dve rady, také, čo sú zvyčajne prospešné. Ak človek váha nad motívom, prospeje, ak si to premyslí. Pokiaľ aj o pól roka či o rok chcem daný motív vytetovať, smelo do toho. Pokiaľ váha, či si vôbec nejaké tetovanie dať, tak radšej žiadne je odpoveď. Buď chcem, alebo nie. Vrátim sa, keď som si istý/istá.
Tereza Šimončičová
Fotogaléria článku
