Je to už rok, čo Trnava ako prvé mesto na Slovensku vytvorila miesto špecialistu pre správu pamiatok a rozvoj umenia vo verejnom priestore. Čo všetko je náplňou práce mestského kurátora, kam siahajú jeho kompetencie a za čo nesie zodpovednosť, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch..
Tvoja práca je do veľkej miery pre ľudí neprebádaným územím. Čo všetko „mestské kurátorstvo“ zahŕňa a kto ťa koriguje?
Od začiatku pôsobenia som si vymedzil dva smery mojej pracovnej činnosti. Prvým je starostlivosť o existujúce diela, o ich kondíciu, druhou je budovanie nového. Obraciam sa k pamiatkam, umeleckým artefaktom a priestorom, ktoré už existujú, k verejnému priestoru všeobecne, snažím sa budovať a napĺňať ho novými hodnotami. Keďže táto práca predtým neexistovala a v slovenskom kontexte nie je bežnou, je to výzva. A to je práve inšpiratívne, hľadám si akoby prácu sám. Okrem toho, samozrejme, tempo mojej práce udáva šéf Mestského kultúrneho strediska Zaži v Trnave, Peter Cagala, a taktiež ku mne prichádza neuveriteľne veľa podnetov z externého prostredia. Odkedy verejnosť zistila, že je v Trnave “niekto na umenie“, objavuje sa veľa vecí, ktoré sa začínajú riešiť, za čo som rád.
Foto: archív Adrián Kobetič
Ako by si ty zadefinoval verejný priestor?
Veľmi zjednodušene. Je to všetko, čo nás v meste obklopuje - zeleň, architektúra, umelecké diela a všetko, s čím v prostredí Trnavy prichádzame do kontaktu, vnímame to a sme tomu bezprostredne vystavení počas všedného pohybu po uliciach a námestiach.
Bolo od začiatku tvojou ambíciou získať prácu kurátora?
Predtým, ako ma oficiálne prijali na trvalý pracovný pomer, som fungoval na polovičný úväzok na meste a zároveň aj na akademickej pôde. To mi vyhovovalo. Chcel som zotrvať vo voľnejšom pracovnom režime, ale posledný deň pred koncom lehoty na podanie žiadosti som sa predsa len rozhodol to skúsiť a zaradili ma do výberového konania. Na pohovor som si so sebou priniesol vypracovaný štyridsať stranový dokument a komisiu to zrejme presvedčilo.
Možno pomohlo, že si v sfére kultúrnej obce aktívne participoval už aj v minulosti.
Ako historik umenia som sa v kultúrnej obci pomerne aktívne angažoval aj predtým, ako som začal pracovať na meste. Tým, že som z akademického prostredia a naďalej tam pôsobím, môj prístup k celej tejto práci je dosť racionálny a zaťažený na štúdium konkrétnych problémov. Jedna z tých základných stratégií, ktorú som si pri nástupe určil, je vynakladať veľkú časť úsilia na výskumy kontextov a konceptov, ktoré tu máme. To sa snažím napĺňať pri budovaní verejného priestoru. Snažím sa dôjsť na nejaký kontext, z ktorého potom vytváram koncept.
Môžeš ľuďom predstaviť nejaké projekty, na ktorých pracuješ?
Možno pre niekoho naivným, ale pre mňa dôležitým krokom, je reštaurovanie sídliskových plastík. Medzi nimi je napr. socha Konštrukcia od Jozefa Jurču. Pôvodne bola kovovým „socíkovským“ dielom, o ktoré nebol prejavovaný veľký záujem a nikto sa o to obzvlášť nestaral. Dokázal som presvedčiť ľudí, že dielo stojí za opravu a bude nanovo umiestnené a reštaurované. Teší ma tiež architektonická súťaž na Kino Hviezda, čo je moja srdcovka. Som tiež nadšený z obnovy obytného súboru Generála Goliana, kde vyrastie veľké umelecké dielo a bude súčasťou malého námestia. Tešia ma aj nové sochy, ktoré skrášlia vnútrobloky na Tehelnej ulici. Skôr by bolo na mieste povedať, z čoho sa budem tešiť, keď sa dokončí, pretože rok v živote mesta je hrozne málo, to si treba uvedomiť. Veľa projektov je stále v procese. Ale ak som za tento prvý rok spravil niečo dobré, tak je to databáza sôch, fontán, inštalácií a iných umeleckých diel vo verejnom priestore.
Foto: Pavol Matava
Koľko trval mapping týchto diel?
Nájsť a preskúmať všetky diela v meste mi trvalo takmer deväť mesiacov, lebo väčšina z diel bola úplne neznámych. Počas doby výskumu som navštevoval rôzne archívy, galérie, knižnice aj rodiny pozostalých. Zisťoval som dobu vzniku diela, kontext, v ktorom sa vyvíjali a samozrejme autorstvo a stav. Všetky informácie som zhrnul do obrovskej tabuľky.
Ako sa k databáze diel ľudia dostanú?
S tímom Zaži v Trnave spracovávame túto databázu do webovej aplikácie Galéria ulice, vďaka ktorej si ktokoľvek bude vedieť dielo vo verejnom priestore vyhľadať, pozrieť sa, kto je jeho autorom, kedy vzniklo, prípadne si prečítať nejakú zaujímavosť. Všetky objavené diela sme dali odfotiť Martinovi Heskovi, aby mali fotografie jeden rukopis, takže si diela budete môcť aj pozrieť. Čo je možno zaujímavé, s programátorom sme vytvorili aj možnosť vyfiltrovať si v rámci aplikácie trasy mestom, napríklad cestu fontánami alebo po stopách umelcov Dóku a Barteka. Súčasťou tejto webovej galérie sú aj street artové diela, ktoré v Trnave začali od minulého roku pribúdať.
Foto: Martin Hesko
Okrem mappingu už existujúceho umenia v meste plánuješ v Trnave aj nové umelecké inštalácie?
Od roku 1989 vzniklo v Trnave dokopy päť sôch, čo je žalostne málo a bol by som rád, keby dôsledkom môjho príchodu bol i nárast nových umeleckých objektov – nielen dlhodobého umenia, ale aj intervencií, dočasných inštalácií a výstav, ktoré pozdvihnú všeobecnú kultúrnosť, čo je to, čo môžeme pre Trnavčanov budovať. Našou túžbou nie je zaplniť umením každý voľný priestor mesta. Skôr chceme v duchu hesla „všetkého veľa škodí“ nájsť triezvy prístup k verejnému priestoru, ktorý nebude preplnený, ale bude nejakým spôsobom čistý a kultúrny. Ide o to, aby bol dialóg medzi starým a novým vyvážený a aby sa neznehodnotilo to historické. Na druhej strane nechceme, aby staré bolo posvätné a všetko nové zasa iba núteným doplnkom. Súčasná tvorba má tiež v ponuke mnoho kvalitných umelcov a umelkýň.
Prečo si myslíš, že umenie patrí do verejného priestoru a je jeho nevyhnutnou súčasťou?
Umenie mení náš uhol pohľadu. Upozorňuje nás na veci, ktorým možno inokedy nevenujeme pozornosť, a tiež na to, že existujú témy, čo by vyspelá spoločnosť mala riešiť. Nielenže nás edukuje a podáva istý spôsob možností, ako o veciach uvažovať, ale nás aj zabáva, odpútava nás od všednosti. Zrazu sa dokážeme pozerať na dianie inak, akosi osviežujúco. Napokon je to holistický prístup. Verím, že ľudské zdravie a pohoda nezáleží len od fyzického, ale aj od psychického, sociálneho a spirituálneho stavu. Verím, že to možno budovať cez umenie.
V tomto duchu zrejme realizuješ prednášky pre verejnosť, pričom neobchádzaš ani žiakov základných škôl, kde sa stretávate formou besiedok. Ako dokážeš tému umenia spracovať na úrovni, ktorej porozumejú deti?
Edukáciu a osvetu v oblasti umenia vo verejnom priestore považujem vo svojej kurátorskej činnosti za dôležitú. Je to dokonca jedna z kľúčových úloh, pretože ak budem o existencii verejného priestoru niekoho nasilu presviedčať a ľudia tej hodnote nebudú rozumieť, nedokážu ma počúvať. Začal som rozvádzať bohatú diskusiu s veľkou časťou verejnosti. Na základných školách prebiehajú stretnutia veľmi milo. Vždy si pre deti pripravím krátku prednášku a nejakú aktivitu. Umenie je neuveriteľne bohatý jazyk, ktorý pracuje s vecami zrozumiteľnými pre každého. Často máme pocit, že je to niečo uzavreté, neuchopiteľné. Umenie je naopak otvorené a tú otvorenosť ponúkam každému. Zisťujem, že u detí mám ešte väčšie a otvorenejšie pole, ktoré dokáže byť ešte tvorivejšie, ako u dospelákov.
Foto: Čepan gallery
Tvoje kroky v pozícii kurátora smerujú k premyslenej pointe. Aký je tvoj dlhodobý plán?
Rád by som neustále zlepšoval kvalitu verejného priestoru, napomáhal vytváraniu nových príspevkov do umeleckého fondu Trnavy a pripravil aj nejaký dobré manuály pre ľudí prichádzajúcich po mne. Ich predmetom bude inštruktáž, ako pristupovať k mestu a starať sa oň. Dať im konkrétnejšie kroky, ako korigovať vývoj umenia vo verejnom priestore. Vnímam to ako doklad mojej práce, lebo ukazuje, ako postupovať a aký postoj zaujať v metodických otázkach.
Jana Pekárková, Tereza Šimončičová
Fotogaléria článku
