Švajčiarsky umelec Art of Bust má svoje steny v New Yorku, Miami, Paríži, Berlíne, dokonca aj v Indii a Azerbajdžane. V Trnave namaľoval na Prednádraží “tú žiarivú stenu s Mikimausom." Najfarebnejší street artista z našej galérie kedysi používal najmä šedú a svoje kompozície má do detailu premyslené.
Rozhovor pri práci
Čau Bustart, pozerám do tvojej debničky so sprejmi a vidím plechovky všetkých farieb, ktoré snáď existujú.
Áno (smiech). Používam pri tvorbe veľa žiarivých, výrazných farieb, typických pre pop-art. Sprej je moje preferované médium. Robím totiž veľa farebných zmien a maľovať so štetcami a akrylkami by mi to trvalo 3-krát dlhšie, a to by už nebola taká zábava.
Vždy si sa takto hral s farbami?
Mal som aj obdobie šedej. V úvode figuratívnej maľby som veľa stien komponoval do šedej, z ktorej existuje veľmi veľa odtieňov. Takmer vôbec nekúpiš odtiene telovej farby, ale šedej je vážne veľa. Po rokoch so šedou som si povedal “dosť” a odvtedy som už nepoužil šedú farbu na nič iné ako na tieňovanie.
Ako si začínal so street artom? Bol tvoj štart na graffiti scéne, ako u väčšiny umelcov?
Áno. Začínal som s klasickými graffiti asi pred 22 rokmi, zloženými z písmen a slov. Asi v roku 2005 som sa preorientoval na figuratívnu tvorbu. V dnešnej dobe všetko, čoho základom je figuratívna maľba, a nie písmená, nazývame slovom „street art“. Vyskúšal som si veľa rôznych štýlov a techník maľovania a okolo roku 2011 som sa rozhodol, že si chcem vybudovať svoj vlastný rukopis.
Vedel by si ho charakterizovať?
Spájam v ňom všetko, čo som doteraz namaľoval, v zmysle, že si vyberám svoje vplyvy z detstva. Recyklujem animáky, ktoré som zvykol pozerávať v 90 -tych rokoch a na konci 80 -tych rokov. Tieto postavičky zmiešané s prvkami popartu zo 40 -tych rokov a štipkou klasických grafitov sú teraz môj štýlom. Volám ho graffiti pop.
Robíš veľkoformátové maľby. Ako sa ti páči tvoje stena? Dosť veľká alebo je to skôr „detská stienka“?
Myslím si, že je perfektná, pekná hladká stena, ani príliš malá, ani príliš veľká, veľmi dobre sa mi na nej robí.
Všetky postavičky na stene majú víťazné gesto
Poďme si teda predstaviť cartoon kompozíciu, ktorú práve dokončuješ. Vidím kreslené postavičky z rozprávok, celé je to optimistické, veselé, živé, využívaš transparetné vrstvy. Čo je za tým?
Z fotografií budovy, ktoré som dostal pri dohadovaní motívu maľby, som pochopil, že ide o stenu školy, preto som od začiatku rozmýšľal nad dielom vhodným pre deti. Poskladal som maľbu z postavičiek z kreslených filmov a seriálov. Úplne dozadu som dal postavu Kocúra Félixa, ktorý mal obrovský vplyv na všetky animované filmy, ktoré prišli v kinematografii po ňom. Dosť ma zaujíma téma autorských práv a za posledných 30-40 rokov som odpozoroval, že mnoho kreslených charakterov je vystavaných na rovnakých gestách a pózach ako ich predchodcovia. Kocúr má na stene obidve ruky rozpažené do vzduchu, čo je jeho typické víťazné gesto. Cez Félixa som namaľoval zrkadlového Mickey Mouse-a v takej istej póze, a aj predná postava z belgického animovaného seriálu Spirou a Fantasio gestikuluje rovnako. Aby som to niečím ozvláštnil, tak som prizval do diela i Barta Simpsona, ktorý vždy vystupuje ako ničiteľ všetkého. Má v ruke sprej a maľuje cez celý tento mix postáv. Rád sa hrám s transparentnosťou. Cez niektoré postavy môžete vidieť, cez niektoré nie, ale všetky sú zmiešané do seba.
Ako reagovali na postupne ožívajúci murál obyvatelia Prednádražia?
Rodiny s deťmi sa chodili v pravidelných intervaloch pozerať, ako postupujem. Mám rád, ak si každý s mojej maľby vytvorí svoj vlastný príbeh. Ak sa to niekomu nepáči, len prejde ďalej, ale ak sa mu stena pozdáva, zahľadí sa a vytvorí si vlastnú intepretáciu.
Každá jedna je správna.
Tvoja dcéra musí byť nadšená. Mať tatina, ktorý maľuje na steny, to sa často nevidí.
To je pravda. Keď sa jej niekto pýta, čím bude, keď vyrastie, tak hovorí, že bude kresliť obrazy na steny ako ja. Niekedy chce pracovať aj v nemocnici ako moja manželka, ale murály dominujú. Odkedu ju mám, snažím sa vo svojich maľbách niečo zanechať aj pre ňu a ona sa bude tešiť, že má „cool tatka“, ktorý robí obrovské maľby po celom svete.“ (smiech)
Zdá sa že si veľmi rozcestovaný, koľko času tráviš doma?
Doma som vždy len chvíľu. Na jeseň ma čaká ešte Štrasburg, Kórea, potom Hong Kong, a keď mám pár dní bez ciest, snažím sa venovať práve dcérke.
Počúvaš pri tvorbe hudbu, alebo radšej maľuješ v tichu?
Preferujem hudbu a preferujem ju nahlas! Všetci okoloidúci musia žiť s mojou hudbou, ktorá sa mení drasticky každú hodinu. Nenosím slúchadlá, lebo sú nepohodlné a potím sa, takže väčšinou mám pri nohách veľký reproduktor. Keď som na cestách, beriem si menší, aha, tento, je celý posprejovaný, ale bez neho si prácu neviem predstaviť.
Ako vyzerali tvoje dva večery v Trnave? Na instagrame som videla, že ste si boli s Nilsom zahrať niekde stolný futbal.
Objavili sme tu v Trnave taký super punkáčsky bar, ktorý bol hneď vedľa nášho hotela. My nepotrebujeme nejaký luxus. Stačí nám príjemná lokalita, miestna kuchyňa a ľudia v Trnave boli všetci skvelí.
Dva odlišné štýly vedľa seba
Tvoja stena sa nachádza hneď vedľa Nilsovej a je úplne iná. Ako vnímaš túto spoluprácu?
S Nilsom si výborne rozumieme. Sme súčasťou jednej street artovej crew, ktorá vznikla v Amsterdame a je celá postavená na kamarátstve, čo je tá najdôležitejšia vec v živote. Keď som dostal pozvánku do Trnavy, zhodou okolností som bol práve s ním vo Švajčiarsku na jednej show. Hovoril som mu, že neviem, či stihnem v mojom nabitom rozvrhu spraviť v Trnave celú stenu, tak sme sa dohodli, že mi pomôže a pôjdeme finančne na polovicu. Nakoniec som zistil, že tu maľujeme dve steny, takže on mal svoju a ja svoju. Všetko je lepšie, keď to máte s kým zdieľať. Každý jeden zážitok. Ak ho prežijete sami, nie je to to isté, ako keď ho môžete prežiť s niekým ďalším. Tak to vidím ja.
**Ako vníma Mikimauza po svojom boku Nils, autor muža so zakrývajúcou tvárou? Odpoveď nájdete tu
Jana Pekárková/ Martin Molnár
FOTO: Palike Matava