Sprievod sa pohybuje Hlavnou ulicou. Bubeníci udávajú rytmus, niekto zdvihne dievčatko na plecia, aby lepšie videlo na kráľovnú. Chlapec si tľapne s rytierom. Pri Mestskej veži sa zrazu dvaja starí priatelia po dlhom čase stretnú a objímu. Trvá to sekundu. A niekde v tom dave sa nenápadne pohybujú dvaja fotografi, ktorí tento moment stihnú zachytiť skôr, než sa skončí. Jeden obehne sprievod spredu. Druhý sa zastaví, počká. O chvíľu to celé zopakujú znova.
Zoznámte sa s dvojicou výborných trnavských fotografov. Martin Hesko (31) a Marek Martinek (42) sú dvojka, ktorá stojí za všetkými tými krásnymi momentkami z eventov, ktoré vidíte na sociálnych sieťach Zaži v Trnave – Mestského kultúrneho strediska. A hoci vždy stoja v tieni podujatia a sú neradi, keď na nich mieri objektív, na moment zložili svoje foťáky z pleca a nechali sa prehovoriť na tento rozhovor.
Vášeň pre fotku sa zrodila v horách
S prvými fotografiami začínali obidvaja veľmi ďaleko od námestí a bulvárov. Čaro fotografie objavili prvýkrát v prírode. Martin Hesko si veľmi dobre pamätá, ako hľadal uhly na lesné panorámy, potichu našľapoval kosodrevinou, kým sa objaví mláďa líšky, medvieďa či kamzík, aby ich zachytil v prirodzenom prostredí. „Postupne som si študoval, čo je čas, clona, ISO – a pochopil, že fotka môže byť celkom drahý koníček," spomína s úsmevom. Prvé roky bol samouk. Učil sa z youtubových videí a na prvý profesionálny workshop išiel až v roku 2021.
Marek Martinek to mal v začiatkoch veľmi podobné. Na turistike v Tatrách fotil dychberúce výhľady. „Frustrovalo ma, že na mobil som ich nevedel zachytiť tak, ako som ich videl v skutočnosti, tak som kúpil foťák – jeden objektív, druhý objektív a už to šlo. Tiež som rýchlo zistil, že to vôbec nie je lacné hobby," hovorí. Obaja sa postupne precvakávali žánrom fotografií, prírody, neskôr prišli portréty a dôležitý míľnik – svadby.
Vážky na Proma Frajdej. Takéto okamihy Marek hľadá celý večer. Foto: Marek Martinek
Obaja odhadujú, že majú za sebou približne cez stovku svadieb. „Svadba je vlastne taký malý event. Robíš reportáž slávnostného dňa, zachytávaš detaily, emócie, hostí, musíš sa vyznať v drobnom chaose. A všetko sa udeje len raz. Nič nemôžeš premeškať,“ hovoria. Od svadieb to už bol len krôčik k mestským podujatiam. Martin Hesko začal folklórne. Jeho oficiálne prvý veľký event, ktorý fotil pre mesto, bol folklórny festival Trnavská brána v roku 2018. Marek siahol hlbšie – foťák vzal na Tradičný trnavský jarmok už v roku 2010, vtedy ešte len tak pre seba. Zlom prišiel v roku 2012, keď pre mesto odfotil oficiálne prvé podujatie – StreeTT Session.
Niektoré miesta v Trnave sa fotia samy
Trnava sa za posledné roky vizuálne zmenila a práve fotografi vidia zmenu cez objektív lepšie ako ktokoľvek iný. „Keď bola napríklad Bazilika sv. Mikuláša pod lešením, bol to boj. Nevedel som, z ktorého uhla záber odfotiť, aby lešenie nebolo vidno, ale zároveň, aby bazilika ostala v pozadí," spomína si Marek Martinek. Teraz je už jedna z dvoch veží opravená a výhľad na Hrubý kostol z Hviezdoslavovej ulice či z Mikulášskeho námestia opäť vyzerá skvele. Povinnou jazdou každého fotografa je aj naša renesančná kráska – Mestská veža. „Keď sa nejaké podujatie deje na Trojičnom námestí, veža vo fotoalbume musí byť," hovorí Martin.
Námestie SNP je pre nich momentálne najvďačnejšie miesto v meste. Slnko tu zapadá dlhšie ako na Trojičke, budovy okolo tvoria prirodzené pozadie a priestor je vzdušnejší ako centrum. V priľahlom Ružovom parku stojí zrekonštruovaná Emmerova vila – biela, čistá architektúra medzi stromami. „To sa fotí samo," hovorí Martin.
Kondička fotografa sa meria v krokoch a hodinách pri počítači
Fotograf na podujatí má lepšiu kondičku, než by ste čakali. „Ja behám stále," hovorí Marek. „Sprievod musím obehnúť minimálne päťkrát. Inak som nespokojný." Na jarmoku spraví bežne pätnásťtisíc krokov. Martin si pamätá jeden konkrétny jarmok, kedy nakrokoval tridsaťšesťtisíc. „Toľko drepov a krokov, čo nacvičíme na jarmoku, sa nepodarí za celý rok," smeje sa.
Po príchode domov sa začína druhá zmena fotografov, tentokrát už na stoličke. Na karte čaká po akcii dve – tri tisícky fotografií a je potrebné v počítači fotky roztriediť, farebne upraviť, a hoci sa to nezdá, zaberie to hodiny. Obaja si vraj sadajú k počítaču hneď v ten večer, ako sa podujatie skončí. „Čím skôr to ide von, tým lepšie," hovorí Martin. „Ešte nesieme v sebe emóciu. Pamätáme si presne, čo sa dialo."
„Keď album pretriedim hneď, viem presne, že, aha, táto fotka je dobrá, ale o dve minúty neskôr bude lepšia,” dopĺňa Marek tento proces.
Na fotky z Trnavského jarmoku sa Mestská veža zmestí vždy. Foto: Martin Hesko
Najlepší foťák je ten, ktorý máme pri sebe
Keď sa reč otočí na techniku, obaja trochu mávnu rukou. Áno, obidvaja vlastnia kvalitné foťáky, objektívy aj doplnkovú výbavu. Ale hranica medzi drahým a lacným zariadením sa dnes čoraz viac stráca. „Ja som fotil jeden celý event dokonca len na mobil," hovorí Marek. „Výsledok bol dostačujúci." Technika sa mení, cenovo klesá, umelá inteligencia zmazáva rozdiely medzi drahým a lacným foťákom. Ale všetko sa začína u autora, ktorý stojí za objektívom.
„Kompozíciu sa vie časom naučiť každý," hovorí Martin. „Ale estetické cítenie – to musí mať človek v sebe." Keď si pozerá fotografie zo starých čias, dnes by ich niektoré spravil inak, čo je asi prirodzený vývoj.
Čo je esenciou dobrej fotky z podujatia?
Najlepšie fotky vznikajú vtedy, keď ľudia nevedia, že ich niekto fotí. „Fotka môže byť technicky aj mierne horšej kvality," hovorí Martin. „Ale keď je v nej emócia – funguje." Marek prikývne. „Nikdy nevieš, čo sa v dave udeje. Stojíš na jednej strane davu a zrazu sa rozbieha nejaká zaujímavá situácia na druhej a reagovať treba veľmi rýchlo," hovorí Martin Hesko. „Mikuláš ide k rodine, chlapček naťahuje ruky, napísal mu totiž doma list, podáva mu ho a ty už vieš, že tam potrebuješ byť," popisuje konkrétny príklad Marek Martinek.
Obaja sa zhodnú, že to je o dobrom pozorovacom talente aj intuícii. Tá sa s každou akciou vycibruje. „Kto fotí dlhšie, vie situáciu oveľa lepšie nacítiť.” Priznávajú, že k dobrým fotkám sa obaja radi vracajú po rokoch. Často sú to práve tie obyčajné momenty, kde sa podarí emócia, kde boli v správnom čase na správnom mieste.
Keď ich najbližšie zbadáte v dave, pozdravte ich, hoci oni vás už pravdepodobne zbadali skôr. A možno už aj odfotili. Tichí lovci záberov, vnímaví, nenápadní, rýchli, trpezliví, s nadupaným albumom a kvadricepsom.
Barbora Hudáková